cwbe coordinatez:
101
63539
4879893
8453015
8453070

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::1
total children::1
show[ 2 | 3] flat
Toto je celkom zaujimave (ak si to sem dal cele), lebo o nej pisali aj v tlacenom sme kde bola priloha o svetovych kataklizmach, a tam tvrdili, ze ten izolovany virus zo zamrznuteho tela dokazuje, ze nebola vlastne vobec specialna, ze to bol len taky silnejsi typ chripky. A ze dovod preco masivne zomierali ludia bol pravdepodobne ten, ze boli podvyziveni, nevyspati, bez pristupu k hygiene, proste sa valali vo vojnovych zakopoch jak prasata velmi dlhu dobu.
A tiez, ze z celkoveho poctu nakazenych zomrelo par % ludi, co na vtedajsiu dobu nebolo zas az tak specialne.

Ak niekto ma predplatene sme skuste to sem pastnut pre porovnanie..
Myslim ze to bude tento clanok: https://primar.sme.sk/c/20736300/matka-pandemii-od-vrazednej-spanielskej-chripky-preslo-sto-rokov.html




000001010006353904879893084530150845307008453154
toledun
 toledun      06.02.2018 - 14:08:36 , level: 1, UP   NEW
--- Predplácajte si kvalitný novinársky obsah, pomáhate tým bojovať proti šíreniu dezinformácii. Každé euro, ktoré ma majiteľ média na vyššie výplaty svojim zamestnancom pomáha udržať v redakciách kvalitných ľudí a zároveň ich tam prilákať pracovať.

Matka pandémií. Od vražednej Španielskej chrípky prešlo sto rokov
Mýty a poučenia, ktoré vzišli z najsmrteľnejšej pandémie modernej histórie.

12. jan 2018 o 16:54 ZUZANA MATKOVSKÁ


Americká pohotovostná vojenská nemocnica počas pandémie chrípky.(Zdroj: Wikicommons - National Museum of Health and Medicine)
Písmo:A-|A+618
BRATISLAVA. Od najväčšej pandémie v modernej histórii uplynulo viac než storočie. Chrípku dnes mnoho ľudí vníma ako banálne ochorenie, no v roku 1918 vyhladila päť percent svetovej populácie. O životy prišlo podľa odhadov 50 až 100 miliónov ľudí.


PREČÍTAJTE SI TIEŽ:
Prečo práve Parkinsonova? Ako choroby získali svoje mená
Veľká pandémia je dodnes s predmetom skúmania aj špekulácií. Vírus sa totiž správal inak, ako je bežné.

Na počudovanie vedcov nezomierali ľudia, ktorých imunita býva prirodzene slabšia. Namiesto detí a starších osôb tvorili väčšinu obetí inak zdraví mladí dospelí.

V priebehu storočia následne vznikali nespočetné teórie, ktoré mali vysvetľovať príčiny a následky smrtiacej pandémie.

Mnohé z nich priniesli namiesto odpovedí iba chaos. Španielsku chrípku opriadli mýtmi, ktoré bránia ľudstvu poučiť sa z histórie a zabrániť tomu, aby sa pandémia zopakovala.


Smrtiace pandémie v histórii ľudstva (6 fotografií)
Nebola zo Španielska
Názov smrtiacej chrípky nemá pravdepodobne nič spoločné s geografickým pôvodom vírusu. Historické epidemiologické dáta naznačujú, že názov vznikol v dôsledku prebiehajúcej prvej svetovej vojny.

Infekcia sa podľa všetkého do Španielska dostala z Francúzska. Zrejme bola spôsobená presunmi španielskej a portugalskej pracovnej sily, ktorá vlakmi putovala z a do Francúzska.

Krajiny, ktoré sa zapojili do vojnového konfliktu, nechceli nepriateľovi prezrádzať svoju zraniteľnosť a spôsobiť paniku u obyvateľov.

Nemecko, Rakúsko, Francúzsko a Veľká Británia zo strategických dôvodov o chrípke, ktorá zasiahla ich obyvateľov a vojská, radšej nehovorili.


PREČÍTAJTE SI TIEŽ:
Liečili žlčou aj arzénom a proti kašľu dávali heroín. Zvláštne liečby minulosti
Neutrálne Španielsko naopak nemalo čo skrývať. Prvé správy o chrípke na jar 1918, ktoré zachytila londýnska centrála agentúry Reuters, hovorili o „zvláštnej forme ochorenia s epidemickým charakterom, ktoré sa šíri v Madride“. Ochorenie ale nemalo byť závažné, ani naň nik nezomrel.

Koncom mája už madridská tlač v titulkoch otvorene upozorňovala na epidémiu. Keďže ostatné veľmoci mlčali, na oko bol problém iba lokálny, španielsky. V relatívnej tichosti pritom vytvárali miesta v karanténe.

Miesto pôvodu chrípky dodnes neurčili. Historici sa domnievajú, že zdrojom nákazy mohla byť Čína, Francúzsko, Británia, alebo dokonca americký Kansas.

Mýtický supervírus
Chrípka postupovala a zabíjala mimoriadne rýchlo. Iba za prvý polrok zabila 25 miliónov ľudí. Nečudo, že sa začali šíriť zvesti o konci ľudstva.

Vírus ľudia považovali za mimoriadne smrtiaci. Štúdia v časopise The Journal of Infectious Diseases však predstavy vyvracia.

Španielska chrípka
Najničivejšia pandémia chrípky trvala od januára 1918 do decembra 1920.

Odhaduje sa, že vírusom sa nakazilo 500 miliónov ľudí.

Na chrípku a komplikácie s ňou spojené v tom čase zomrelo viac než 50 miliónov ľudí.

V 50. rokoch tento subtyp H1N1 prestal postupne v populácii cirkulovať.
Keď vedci v roku 2005 preskúmali genóm dobových nakazených tkanív ukázalo sa, že sa vírus v princípe vôbec nelíši od tých, ktoré vyvolávali epidémie v nasledujúcich rokoch. Vzorka pochádzala z tela nakazeného, ktoré sa našlo v permafroste na Aljaške, ako aj amerických vojakov.

Vysoký počet obetí Španielskej chrípky možno prisúdiť preľudneným vojenským základniam a mestám, ako aj slabej úrovni hygieny a nedostatku potravín. Chrípkou oslabené telá vojakov a civilistov sa pravdepodobne neubránili infekcii a ľudia zomierali najmä na pridružený zápal pľúc.

Počet obetí za prvý polrok šírenia Španielskej chrípky je šokujúco vysoký. Napriek tomu nemožno tvrdiť, že prvá vlna pandémie bola najsmrteľnejšia.

Najviac ľudí zomrelo v druhej vlne, ktorá prebehla od októbra do decembra 1918. Ničivejšia než prvá bola aj tretia vlna, ktorá sa svetom šírila na jar 1919.

Výskumníci predpokladajú, že za počet úmrtí v druhej vlne môže smrteľnejšia mutácia vírusu, ktorá sa šírila v preľudnených nemocniciach a táboroch.

Žiaden rozsudok smrti
Španielska chrípka bola desivá, no ak sa človek nakazil, nemusel zomrieť. V skutočnosti väčšina pacientov prežila.

V Spojených štátoch zomieralo 20 percent nakazených, pre porovnanie, dnešné chrípky zabíjajú približne jedno percento.

Obzvlášť ničivo ochorenie zasiahlo skupiny domorodých obyvateľov, ktorí sa nestretli s predchádzajúcimi kmeňmi chrípky. Niktoré kmene boli úplne vyhladené.


PREČÍTAJTE SI TIEŽ:
Svetová banka nacvičuje postupy pri smrteľnej pandémii. Zlyhali by sme
Najodolnejší sa zdali byť služobne starší vojaci, ktorí prekonali viaceré typov chrípky. Zomieralo ich menej, než čerstvých regrútov a zrejme boli imúnnejší.

Aj keď pacienti mohli prežiť, liečbou to nebolo. K dispozícii neboli žiadne antivirotiká a aj dnes sa liečba chrípky zameriava najmä na príznaky a nie na vírus samotný.

Jedna z hypotéz o Španielskej chrípke dokonca hovorí o tom, že množstvo úmrtí mohla spôsobiť otrava aspirínom. V tom čase sa odporúčali vysoké dávky lieku - až 30 gramov denne. Dnes sa odporúčajú iba štyri gramy.

Úmrtí však bolo obdobne veľa aj v oblastiach, kde liek nebol dostupný, takže zrejme ide iba o teóriu.

Posolstvo spred storočia
Ľudstvo napokon nezachránila revolučná liečby, ale prirodzená evolúcia. Vírus postupne zmutoval do menej smrteľnej verzie. Je preň totiž nevýhodné, aby svojho hostiteľa usmrtil. Prišiel by tým o príležitosť nakaziť čo najviac jedincov.

Rozsiahle epidémie chrípky sa objavujú raz za pár desaťročí. Pre odborníkov nie je otázkou, či ale kedy k nej dôjde.

Na pandémiu z roku 1918 si dnes môže pamätať iba hŕstka ľudí. Poučenie z nej si však môžu odniesť všetci. Ľudstvo totiž možno chrániť iba kolektívne.

Od obyčajného umývania si rúk, vyváženej stravy a poctivého vyležania chrípky, cez každoročnú imunizáciu obyvateľstva pomocou vakcín.

DOI: 10.1177/00333549101250S316

DOI: 10.1086/522355

DOI: 10.3201/eid1201.050979

DOI: 10.1086/606060

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.