V Česku už zúri chrípková epidémia, kde na jej následky zomrelo vyše desať ľudí. Chrípka zrejme dorazí čoskoro aj na Slovensko.

Dobrý dôvod práve teraz si pripomenúť, že o niekoľko mesiacov to bude 100 rokov, čo sa naplno rozbehla epidémia takzvanej španielskej chrípky, ktorou sa nakazila zhruba tretina svetovej populácie (vtedy išlo o pol miliardy ľudí) a od 50 do 100 miliónov ľudí zabila. Išlo o najsmrteľnejšiu epidémiu od čias stredovekého moru.

Pri tejto príležitosti vyšla o nej kniha (The Spanish Flu of 1918 and How It Changed the World), ktorú pre London Review of Books podrobne recenzoval spisovateľ a lekár Gavin Francis. Dnes si už nevieme predstaviť, aká dokázala byť pred sto rokmi chrípka vražedná. Dokonca aj tie najväčšie neskoršie epidémie ázijskej chrípky v roku 1957 alebo hongkonskej v roku 1968 zabili na celom svete maximálne jeden milión ľudí. Dnes sa ich obete počítajú napríklad v Británii (so 60 miliónmi obyvateľov) na stovky ročne.

Pred sto rokmi to bola skutočná hrôza. Španielska chrípka zasiahla do dejín mnohorakým spôsobom. Napríklad na jej následky zomrel vo veku 49 rokov Friedrich Trump, starý otec dnešného amerického prezidenta. Po jeho smrti zdedil majetok syn Fred, ktorý z neho urobil realitné impérium (a to zasa zdedil Donald).

Najväčšia vlna úmrtí sa zodvihla medzi septembrom a decembrom 1918 a končiaca prvá svetová vojna prispela k rozšíreniu choroby. Američania prišli v dôsledku chrípky o viac vojakov, než ich stratili v boji. Ale zrejme najviac na ňu doplatili nemeckí vojaci, ktorí na ňu umierali viac než britskí či francúzski, a je celkom možné, že pre ňu Nemecko vojnu prehralo.

Niektoré čísla sú naozaj hrozivé. V Indii prišlo o život 6 % populácie, Inuitov na Aljaške preriedila takmer o polovicu. Najčastejšia krivka úmrtnosti pri epidémiách chrípky má tvar U, keď zabíja najviac deti a starcov. Tá španielska však mala tvar W a zabíjala najmä tú najsilnejšiu časť generácie vo veku od 20 do 40 rokov. Nikto celkom presne nevie prečo.

Za zdroje vtedajšej nákazy sú považovaní traja kandidáti: hydinárske farmy v Kansase, vojenské baraky v severnom Francúzsku a jedna provincia v Číne, kde „malý mor“ prepukol už v roku 1917. Prvý prípad španielskej chrípky bol zaznamenaný 4. marca 1918 u vojenského kuchára Alberta Gitchella v Kansase, ktorý sa sťažoval na bolesti hlavy a horúčku. Na druhý deň hlásili rovnaké príznaky stovky ďalších vojakov. Tí síce boli izolovaní v jednom baraku, lenže inkubačná lehota chrípky bola niekoľko dní a medzitým sa nakazení americkí vojaci ešte bez príznakov vybrali do Európy. V polovici apríla prišli na západný front, kde tri štvrtiny francúzskych a polovica britských vojakov ľahli v horúčkach a 900-tisíc nemeckých vojakov muselo byť hospitalizovaných. Ale to bol len začiatok. Hlavný úder prišiel na jeseň.

Ochoreli – a našťastie ju prežili – Franz Kafka v Prahe alebo Ezra Pound v Londýne. Španielskou nazývali chrípku preto, lebo na ňu v máji 1918 ochorel španielsky kráľ a celá vláda a španielske noviny o tom vo veľkom písali (Španielsko zostalo vo vojne neutrálne, preto mohli médiá o chrípke písať slobodne). Ale v samotnom Španielsku verili, že prišla z Francúzska, v Senegale ju nazývali brazílskou, v Brazílii nemeckou, Poliaci jej hovorili boľševická a Peržania britská.

Pred asi 20 rokmi sa vedcom podarilo izolovať vírus španielskej chrípky z pľúc Inuitky na Aljaške, ktorej telo sa uchovalo relatívne nepoškodené v zamrznutej pôde. Tento vírus je uložený pod prísnym dozorom v stredisku v americkej Atlante. Počítačové simulácie dospeli k záveru, že keby sa dostal von, aj pri dnešnom pokroku medicíny by zabil na celom svete 30 miliónov ľudí.

src: https://dennikn.sk/1019862/odkaz-mms-o-spanielskej-chripke-ktora-pred-sto-rokmi-zabila-mozno-az-sto-milionov-ludi-a-zmenila-dejiny/?ref=tit