- /tatri/
- výpožička: z PL Tatry, najneskôr v 18.storočí, z OPl *Tartri, z CSl *Trьtri tam z neznámeho jazyka (TH?) karp.substrátu; -> Tatry

- (PL Tatry ->) HU Tátra, RU Татры
- (TH *tritr- ? ->) SC Trtra alebo Trtla "pohorie v BiH" (mapa), UA dial. толтри "kamenie", CGr terthron (τέρθρον) "špic, vrchol"
- tatranský, tatranka, tatrovka

- Czambel (1906: 11) spomína, že názov Tatier je dochovaný prvýkrát v Kosmovej kronike (1125) ako Tatri, starší doklad z Čiech znie Tritri (z r.1086); znenie Tatry je v Poľsku doložené prvýkrát r.1255, v SK, HU a LAT sa zjavuje výraz Tatry až v 18.-19.storočí; v uhorských kronikách máme názvy Turtur (v Anonymovej kronike), Thorholl, Thorchal, Tarczal, či Tutur; roku 1264 sa spomína vrch Tortoi (zrejme Vysoká, DE Tatraspitze) v pohorí Tatur
- síce v SK nárečiach sa podľa Czambela vyskytoval výraz tatra vo význame "neužitočná, kamenistá zem" (podobne ako UA толтри), sám ho považoval za odvodeninu z názvu pre pohorie; názov Tatry považoval za substrátové slovo, prevzaté od Slovanov od predošlého pastierskeho obyvateľstva
- ďalší poľský názov pre pohorie, dochovaný napr. u Mickiewicza, je Krępak, čo zrejme súvisí s názvom Karpaty (viď tu)
- nemecký názov Schneperg (teda Schneeberg) je dochovaný na mape Uhorska z r.1546; vychádza zo staršieho germánskeho názvu, ktorý zrejme poznal už Marcus Aurelius, ktorý spomína Montes nivium, teda "snežné hory" (tu)
- ľudová etymológia vychádzala z názvu Tatárov, ktorých tu udrel boží blesk až skameneli; toto sa odráža na názvoch zo stredovekých uhorských kroník
- keďže podobný výraz máme zachovaný v Hercegovine a na Zakarpatskej Rusi, názov zrejme vychádza zo starého thráckeho slova pre "vrchol"

keywords: Tatry, výpožička, toponym, podst.meno
zdroje: Beekes, Vasmer