Za zamknutými dverami s rozpisom ordinačných hodín, obligátnym oznamom “Nerušiť klopaním!” a mosadznou menovkou, na ktorej je bezpätkovým písmom vygravírované: “doc. Mgr. Peter Roztočil - Oneirológ” z keramickej šálky s obitým uchom, ktorá mu ešte pred hodinou slúžila ako stojan na ceruzky a perá, hlasno sŕka zvyšky zalievanej kávy ambientnej teploty sám on, docent magister, hrdý nositeľ ceny Ernesta Hartmanna, Peter Roztočil, autor Veľkého obrazového snára, Snára do vrecka a najnovšie aj populárneho Snára pre domácich maznáčikov, ktorý minulý mesiac vyšiel ako pozornosť pre predplatiteľov časopisu Labka. Uprostred stolnou lampou slabo presvetlenej kancelárie Peter po poslednom kole úprav o malú chvíľu dokončí a na atramentovej tlačiarni vytlačí svoj príspevok do recenzovaného zborníka dvadsiatej piatej medzinárodnej konferencie snov v Scottsdale, Arizona, organizovanej toto leto pod záštitou IASD (Interational Asociation for the Study of Dreams), najväčšieho a najdôležitejšieho stretnutia svojho druhu na svete.

Na minuloročnej konferencii v Kerkade v Holandsku bol Peter hlavnou hviezdou po tom, čo vo svojej prezentácii definoval tzv. fundamentálny Roztočilov paradox spočívajúci v tom, že aj keď sny dokážeme často popísať do najmenšieho detailu, nikto z nás nikdy nie je schopný odpovedať na otázku, či sa mu sen sníval v prvej, alebo tretej osobe. Inými slovami, nedá sa určiť, či sny snívame z perspektívy hlavného hrdinu, alebo nestranného pozorovateľa. V inak pomerne súdržnej oneirologickej komunite po Petrovej sebavedomej prezentácii takmer okamžite nastala schizma a vznikli dva znepriatelené tábory. Na jednej strane subjektivisti sú presvedčení, že sny sa premietajú v perspektíve prvej osoby. Na opačnom póle objektivisti veria, že v snoch máme unikátnu možnosť vidieť samých seba okom nezaujatej kamery. Na záverečnom soaré medzi subjektivistami a objektivistami vznikla živá diskusia, ktorá neskôr prerástla do nepokoja a okrem zásahu polície si vyžiadala jednu hospitalizáciu a spolu štrnásť dní práceneschopnosti.

Aj keď si je Peter vedomý, že latka je tento rok moc vysoko na to, aby mal šancu ju prekonať, so svojou najnovšou prácou je spokojný. Inšpirovaný starou rakúskou školou obrazov, Peter Roztočil vo svojom najnovšom príspevku popisuje a analyzuje prípad klientky Lucie a jej rekurzívneho sna, ktorý sa jej už viac ako desať rokov vracia v rôznych obdobách. Centrálnu úlohu v ňom hrá vždy Luciina kabelka, ktorá jej je počas sna odcudzená. V niektorých snoch k odcudzeniu dochádza počas Luciinej nepozornosti, kedy sa pri pohári koňaku zabáva s jej neznámym mužom bez obočia a bez mihalníc, avšak so zvláštnym šarmom. K prebudeniu v týchto snoch dochádza ihneď po tom, ako si Lucia pred plánovanou cestou na toaletu uvedomí, že bola okradnutá. Zrýchlený tep a negatívny pocit zo straty súkromia pretrváva niekoľko hodín po prebudení. V inej verzii podľa Lucie toho istého sna Lucia kráča sama po ulici, keď jej ten istý muž bez obočia a bez mihalníc idúci oproti kabelku bez slova vytrhne z ruky a pokračuje v chôdzi bez toho, aby zrýchlil krok. V týchto snoch ku prebudeniu dochádza s miernym oneskorením, ktoré zvyčajne vypĺňa Luciin plač miešaný s pocitom slabosti, zlyhania a viny z toho, že ju onen muž, podľa všetkých objektívnych kritérií odpudivého výzoru, subjektívne zvláštne priťahuje. Okrem markantného zníženia kvality spánku tento rekurzívny sen priamo zasahuje do Luciinho života tým, že ju napĺňa nedôverou k mužom ako takým, bez ohľadu na dĺžku mihalníc a počet obočí. V záverečnej časti diskusie Peter zdôrazňuje, že napriek tomu, že Lucia ten istý sen snívala už viac ako tisíc krát, nie je schopná určiť, či ho vnímala z vlastného pohľadu, alebo z inej perspektívy. V úplne poslednom odstavci tiež navrhuje prepísať učebnice a doplniť atlasy snov o novú kľúčovú položku: Kabelka ako symbol ženského pohlavného ústrojenstva. Že to bude znovu živá diskusia vie už teraz.

“Milujem svoju prácu”, pomyslí si Peter v okamihu, v ktorom zošívačkou v ľavom hornom rohu zopne desať strán textu s dvojitým riadkovaním. Krátko na to, čo sa na monitore oranžovým bezpätkovým písmom zobrazí správa o tom, že tak môže urobiť, počítač bez obáv vypne, oblečie si menčestrové sako s koženými nášivkami na lakťoch a vyberie sa večernými ulicami hlavného mesta pomalým krokom domov. Že najvýznamnejší oneirológ svojej generácie pre vrodenú telesnú vadu sám nikdy nesníval zostane ešte minimálne jeden rok jeho tajomstvom.