Možno som jej to napísala, pretože som sa jej chcela priblížiť. Napísať jej o sne, ktorý som mala kvôli tomu jet-lagu.* Inak už sny nemávam.

A kvôli tomu, ako to Vasilisa odspievala s tým ukulele a ja som si potom pár krát (asi 100) pustila tú unplugged verziu s morom.

Chcela som sa jej priblížiť, tak som jej napísala o tom sne. O sne,

- v ktorom som sa, in medias res, ocitla na pláži a tam v útulnom priestore jaskyne som uvidela smutného surfera.
Neviem, čo stalo medzi tým, ako som ho uvidela a tým, ako som mu z nejakého dôvodu zrazu pomáhala s erekciou. Rukou. Nežne, ale predsa bez osobného vkladu. Spôsobom, ako keby si, povedzme zlomil nohu. Šetrná a analytická procedúra. Bola som však zjavne celkom nepoužiteľná a vzhľadom na moju slabú koncovku a neustálu potrebu stimulácie novými podnetmi, som sa začala nudiť a odišla som. To miesto ale bolo veľmi príjemné, útulné a more krásne modré -

Nezareagovala.

N**. zaregovala, že by chcela mať podobné sny a podobne živé sny.

Ona zareagovala o pár dní neskôr. Písala, že je opäť na letisku (poslala mi fotku kresielok) a že asi odpadne z nedostaku spánku a že by sa chcela ísť v Istambule pozrieť na more. Letela na noc, tak som rozmýšľala, či tam bude chcieť ísť v noci sama, ale medzi tým, som už tresla niečo, na čo ona zareagovala - C´mon -, tak som radšej išla spať.

Odvety ubehol mesiac a nič sa mi nesnívalo.

* Jej som povedala, že to bolo asi kvôli reziduálnym mikroštruktúram hliníka v mojom mozgu (kvôli tým továrňam)
** Napísala som ho aj inej