Výherca.

Posledná Tiborova myšlienka bola tá, ako asi vyzerá to dievča z relácie v rádiu, kde predstavovali tú novú knižku. Mala taký príjemný hlas. Mal to byť posledný ľudský hlas, ktorý počul.

Bol neskorý novembrový večer, diaľnica už bola relatívne prázdna, a tak sa jeho pozornosť venovala okrem šoférovaniu aj práve začínajúcej relácií o knihách a spisovateľoch. Tmavá a mokrá diaľnica ho veľmi neznepokojovala, jazdil vždy predvídavo s ohľadom na všetkých účastníkov premávky. Jediné, čo ho iritovalo bol moderátorov nízko položený hlas, ktorému ťažko rozumel. Ale nevedel si na rádiu zmeniť basy.

Tú istú reláciu počúval vo svojej kabíne nového Volva aj Rasťo. Za ťahačom viezol 12 ton pekného čerstvého dreva určeného kdesi na spálenie. Dnes už toho odšoféroval viac, ráno začal na osobáku pre Taxify, a od jednej jazdí pre dispečera prepravnej firmy. Ak by sa nemusel starať o invalidnú mamu, asi by toľko za volantom nesedel. Ale cesty už boli prázdne, a jazda monotónna.

Ivana mala z pozvania do rádia celkom trému. Do éteru rozprávala predtým len raz, ale uvedomovala si, že s vydaním úspešnej knižky, sa tomu veľmi nevyhne. Po prvých vetách sa už cítila úplne normálne, moderátor vytvoril dobrú atmosféru, a rozprávala plynulo a prirodzene. Rozmýšľala, koľko ľudí ju asi práve teraz počúva. A pri akých situáciách.

Tibor začal obiehať kamión, pričom sa automaticky pozeral na jeho predné kolesá. Rasťo si počas pesničky skontroloval signál, už raz takto vyhral jednu knižku pre mamu. Ivanu moderátor požiadal, aby vylosovala tri telefónne čísla, ktorých majiteľom položí súťažnú otázku.

Pozeral sa pri predbiehaní do kabíny kamióna, a pomyslel si len, ďalší šofér s mobilom v ruke. Radšej šliapol viac na plyn, aby urýchlil manéver.
Mobil zazvonil, a on sa potešene pozrel na číslo, na číslo z rádia. Predsa len tu knižku vyhrá. Posunul zelený symbol na displeji.
Usmiata a spokojná sa spýtala prvého volaného, ako sa volá, či posielal súťažnú smsku do rádia, a dala mu otázku. Jej hlas bol tak príjemný.

Odpoveďou jej bola hlučná rana prasknutej pneumatiky pod kabínou šoféra. Unavený a telefonujúci Rasťo nezareagoval skoro vôbec. Položenú ruku na volante mu strhlo bokom. Tiborove auto nárazom do zadnej časti dostalo na mokrej vozovke šmyk, a strhlo ho to pred ťažký naložený kamión. Tibor, započúvaný do Ivaninho hlasu, nespravil už nič.




.j