kraca po ulici, nieco v nom sa snazi oddelit.
pozoruje farby, ziariaci chodnik, zeleny brectan, spektrum zlatej a zelenej.
v ruke flasa s vodou, vyhrnute nohavice, naboso topanky a kraca.
jeho kostra a svaly kracaju, takto to citi.
obcas si pripomina: nestratit kluce.

zlatu a zelenu nahradi modra, tu, hla, cervena, pulzujuca, vznasajuca sa vo vzduchu.
nadychne sa a premysla, koli cervenej sa oplati kracat.
plechove dvere. "sme doma", spomenie si.
retaz, ktora ho priviedla sem sa rozbija, spomienky sa rozkotulaju.
pred nim je diskoteka, zabavny svet. tu chce byt. vykroci.

krizuje trajektorie ludi, zvuk ho stlaca zo vsetkych stran.
zastavi a chcilu vzdoruje, chvilu stoji uprostred prudu a snazi sa spomenut, na co?
prihovara sa mu zena, sklana sa k nej, strapati mu vlasy.
tancuju. ona sa straca, vynara, smeje, ohyba. kde konci ona, kde konci on.
pozera na jej usta, dotyka sa ich.
koncekmi prstov sa dotyka smrti, takto to citi.

ladove kryhy praskaju, pomaly sa oddeluju a nehlucne klesaju do mora.
zivot. jaslicky, skolka, skola, opakovanie tych istych ukonov.
obuvanie topanok, do umoru, krociky, kroky, kreslenie kolacov.
ludske trajektorie tisic krat obkreslujuce ten isty tvar. zakazdym inak, zakazdym to iste.
"ja som tu", pocit sa od neho oddelil, vosiel do siete ciar a pomaly zmizol.

konceky prstov skumaju jeho pery. chce sa nimi prikryt, alebo iba nechce tolko kracat.
oprie sa ztazka o stlp a zavrie oci.

je sam. nad nim je obloha, dole je zem, na ktorej stoji. horizont v dialke sa rozpina.
je ako ziariacia priamka, dycha a pulzuje jasnym svetlom, nieco sa v nom hybe, priblizuje sa.
vykroci.
nad nim je obloha, dole je zem, na ktorej stoji. horizont...
raz, dva, tri.
otec a syn a duch svaty.
taketo klise.