XI. Kolo LSK: DISKOTÉKA :: Remember, remember, the velvet November


node:	XI. Kolo LSK: DISKOTÉKA
template:	4
parent:	Literárna súťaž Kyberie
owner:	himself
viewed by:
created:	31.08.2017 - 23:05:17

cwbe coordinatez:
101
63532
1054481
6411093
8389366

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Dúfam, že sa mi podarilo trafiť mimo vaše komfortné zóny a verím, že to tu roztočíte.

TÉMA: DISKOTÉKA

Uzávierka: 1. Október 2017

000001010006353201054481064110930838936608399810

kraca po ulici, nieco v nom sa snazi oddelit.
pozoruje farby, ziariaci chodnik, zeleny brectan, spektrum zlatej a zelenej.
v ruke flasa s vodou, vyhrnute nohavice, naboso topanky a kraca.
jeho kostra a svaly kracaju, takto to citi.
obcas si pripomina: nestratit kluce.

zlatu a zelenu nahradi modra, tu, hla, cervena, pulzujuca, vznasajuca sa vo vzduchu.
nadychne sa a premysla, koli cervenej sa oplati kracat.
plechove dvere. "sme doma", spomenie si.
retaz, ktora ho priviedla sem sa rozbija, spomienky sa rozkotulaju.
pred nim je diskoteka, zabavny svet. tu chce byt. vykroci.

krizuje trajektorie ludi, zvuk ho stlaca zo vsetkych stran.
zastavi a chcilu vzdoruje, chvilu stoji uprostred prudu a snazi sa spomenut, na co?
prihovara sa mu zena, sklana sa k nej, strapati mu vlasy.
tancuju. ona sa straca, vynara, smeje, ohyba. kde konci ona, kde konci on.
pozera na jej usta, dotyka sa ich.
koncekmi prstov sa dotyka smrti, takto to citi.

ladove kryhy praskaju, pomaly sa oddeluju a nehlucne klesaju do mora.
zivot. jaslicky, skolka, skola, opakovanie tych istych ukonov.
obuvanie topanok, do umoru, krociky, kroky, kreslenie kolacov.
ludske trajektorie tisic krat obkreslujuce ten isty tvar. zakazdym inak, zakazdym to iste.
"ja som tu", pocit sa od neho oddelil, vosiel do siete ciar a pomaly zmizol.

konceky prstov skumaju jeho pery. chce sa nimi prikryt, alebo iba nechce tolko kracat.
oprie sa ztazka o stlp a zavrie oci.

je sam. nad nim je obloha, dole je zem, na ktorej stoji. horizont v dialke sa rozpina.
je ako ziariacia priamka, dycha a pulzuje jasnym svetlom, nieco sa v nom hybe, priblizuje sa.
vykroci.
nad nim je obloha, dole je zem, na ktorej stoji. horizont...
raz, dva, tri.
otec a syn a duch svaty.
taketo klise.

000001010006353201054481064110930838936608393946

Veľká zábava v malej obci

Naša obec každý rok organizuje šesť diskoték. Veľkonočnú diskotéku, diskotéku na prvého mája, prázdninovú, koncoprázdninovú, hodovú a Štefanskú. Miesto konania je vždy to isté - obecný kultúrny dom, kde sa na troch schodoch pri zadnom vchode každý deň a za každého počasia aj bez diskotéky stretne aspoň päť, niekedy však aj viac ako desať, mladých. Chlapci s mastnými vlasmi a jemnými fúzmi pod nosom púšťajú z výšky, do ktorej ich práve vytiahla puberta, na zem penisté mrmle a v tých mrmloch hasia špaky. Dievčatá, u ktorých sekundárne pohlavné znaky rozkvitli už dávnejšie, no až doteraz to takmer nikto nevedel oceniť, do seba ako rázostroj udierajú s od slnka spálenými ramenami a sťažujú si na nudu. Každý pozná každého, no nie každý má každého rád. V ťažkom vzduchu je okrem korenistej vône paliny cítiť ľahkú nervozitu. Dnes je v kulturáku koncoprázdninová diskotéka. Do tanca hrá dídžej Senďo. Hoci slnko vysoko nad obzorom pečie akoby leto skončiť nikdy nemalo, všetkým zúčastneným je jasné, že o pár dní je koniec. Čo sa nestane dnes, to už akoby sa nemalo stať nikdy.

Dnes ti bude zle ako ti ešte nebolo.
Sa nevyhrážaj. Ja piť nebudem, by ma mama zabila keby prídem domov ožratá.
To sa ti nevyhrážam, to ti sľubujem. Inak to je pravda, že Karola včera videli pred Jednotou ako ti čuchá na bicykli sedanku?
Chorý chuj.
Ja či on?

.

Slnko sa dotklo viditeľného horizontu. Vzduch sa ochladil, no z rozhorúčeného asfaltu pred kulturákom stále sála intenzívne teplo. Zvuky z dokorán otvorených okien na okolitých obytných domoch splývajú do jemného šumu. Z dvorov počuť domáce zvieratá. Krava robí mú, baran bé, koza mé, pes hav hav, veď viete ako to chodí na vidieku.. Mládežníci sa stretávajú na schodoch a roztáčajú si svet. Tomáš otcovi odlial z demižóna do sedemdecového zaváraninového pohára pálené. Vraj nevedel nájsť prázdnu fľašu. Martina má oblečené letné šaty so skladanou sukňou. Prstami si prehrabáva v mokrých vlasoch. Otcovi ešte pred ani nie hodinou pomáhala v záhrade. Sprchovať sa môže iba každý druhý deň. Dnes to našťastie vyšlo dobre. Martina je dobré dievča. Keď jej vlasy uschnú dá si ich do gumičky.

Nemyslíš vážne, že to chceš piť z hentoho..
Ti hovorím, že sme nemali fľašu doma.
Aspoň brzdu nejakú keby si doniesol.
Však pod tými šatami nemáš podprsenku?
To fakt si sa ma toto spýtal?
Ešte nenosíš, či dnes si si nedala?
Daj mi pokoj ti vravím.

Nosí, ale dnes si nedala. Slnko je už takmer úplne za horizontom. Mesiac dorastá. V obci akoby sa prebúdzalo kolektívne vedomie. Idete? Hej, pôjdeme sa pozrieť, ale iba na chvíľu. Nech sa mladí bavia, to už nie je pre nás. Celý vesmír akoby sa koncentroval do tejto jednej noci na tomto jednom mieste. Akoby na svete neboli iné obce s inými zábavami nikde a nikdy. Iba táto jedna. Zo západu v rámci vyrovnávania atmosferického tlaku zafúka slabý vietor a zastaví sa na Martininej husej koži.

..

Senďo dáva akoby zajtrajška nebolo. Interiér domu kultúry sa rozpína s každou dobou štvorštvrťového taktu, tebe mít je to co chci nejvíc, decové vodky na bare a vysmiata Petra so spotenou Zuzanou tancujú a bavia sa akože na trápnosti toho celého, sú nad vecou. Oleg v košeli s kravatou neodhadol dresscode a možno si iba navráva, že to na nejakú zaberie a dá sa mu pobozkať. Na opačnom konci Stano zasa presne naopak, v teplákoch jak posledný sedlák, dokonca v tých istých, v ktorých hral ráno futbal, ten si dneska nezatrtká. Pisoáre ošťaté od vrchu po spod, dve pivá a dva rumy, tátovi nesmím skřížit krok, vraj Tiborov brat doniesol z internátu pervitín. Medzi pesničkami výkriky vuhú a ruky hore až po strop, čaká sa kým Senďo načíta ďalšiu empétrojku. Zatlieskajte si, ste super. Jakub zaspal na stole, z úst mu tečie pena, vraj našiel za družstvom durman. Alors un danse, tum tu-rum, tum tum tum tu-ru-rum. Čo pijete baby, poďťe si dať s nami niečo, čo máte furt všetci s tým kábečkom, šak to chutí jak kartón. Čo robíš, veď srandujem iba, čo si agresívny hneď. Uprostred parketu, jadro všehomíra, Martina s bledou tvárou nesvoja mapuje únikové východy. Prevracia sa jej žalúdok, takto zle jej ešte nebolo, poď na cigu.

…

Máš oheň?
Kde by som ho mala asi?
Počkaj ja mám, pripálim aj tebe.
Fuj mne je zle.
Poď sa prejsť.

….

Martina s nohavičkami v ruke sleduje nočnú oblohu. Tá dnes patrí Vege nízko nad zenitom. Z diaľky počuť tlmený hrmot Senďových majestátnych reprobední. Tomáš podľa mňa hentam na tom strome niekto je. Videli ma.

00000101000635320105448106411093083893660839394608399818

pitoreska :)

000001010006353201054481064110930838936608389652

dikes!