ach takto.
V prvom rade - tento článok nie je o konkrétnych ženách (aj keby sa rozhodli slobodne nedojčiť).

Za druhé - úprimne sa nestotožňujem s názormi, ktoré zraňujú iné ženy pre ich rozhodnutia (či už boli urobené v kontexte nejakých zdravotných alebo osobných rozhodnutí) pokiaľ má žena dostupnú všetku podporu zdr. systému (ak si želá dojčiť) vrátane pre ňu podstatných a potrebných informácií, praktickej pomoci, a aj napriek tomu nakoniec nedojčí, nikto nemá právo ju posudzovať.

za tretie - tvoj argument je podobný tomu, ako keby si povedal, že obézni ľudia sa cítia zle, keď sa propaguje zdravá životospráva a preto by sa malo mlčať o športovaní alebo stravovacích návykoch.

článok, ktorý som sem dala, sa venuje konkrétnej téme - neetickému marketingu. Tento je upravený v medzinárodných dohodách a tieto úpravy sú súčasťou oficiálnych dokumentov a direktív.

Tu ti skopčím stanovisko WHO k tejto téme.

Key facts

Every infant and child has the right to good nutrition according to the "Convention on the Rights of the Child".
Undernutrition is associated with 45% of child deaths.
Globally in 2017, 155 million children under 5 were estimated to be stunted (too short for age), 52 million were estimated to be wasted (too thin for height), and 41 million were overweight or obese.
About 40% of infants 0–6 months old are exclusively breastfed.
Few children receive nutritionally adequate and safe complementary foods; in many countries less than a fourth of infants 6–23 months of age meet the criteria of dietary diversity and feeding frequency that are appropriate for their age.
Over 820 000 children's lives could be saved every year among children under 5 years, if all children 0–23 months were optimally breastfed. Breastfeeding improves IQ, school attendance, and is associated with higher income in adult life. (1)
Improving child development and reducing health costs through breastfeeding results in economic gains for individual families as well as at the national level.
http://who.int/mediacentre/factsheets/fs342/en/

Na záver. Je mi ľúto, že ľudia do týchto tém vnášajú svoje osobné zranenia a neuvažujú v širšom kontexte. Je mi tiež ľúto, že sa ešte stále nájdu ľudia, ktorí tieto zranenia spôsobujú posudzovaním a odsudzovaním. A najviac ma mrzí, že táto atmosféra napomáha zachovaniu statusu quo - to je stav slabej podpory zo strany zdravotného systému - čo produkuje ďalšie a ďalšie frustrované a zranené ženy. Dojčenie či nedojčenie nie je veľakrát otázkou osobných rozhodnutí žien (alebo ich slabej vôle dojčiť). Je to výsledok podpory alebo nepodpory celej spoločnosti.