Berenikina nálada bola stabilná asi ako hodnota výškomera päťdesiatročného ugandského lietadla v turbulenciách, ktorého jednooký a jednoruký pilot s protézou, vymenil posledné šrouby za podradný alkohol spôsobujúci tetanické kŕče. "Nech mu ten tlstý bachor slúži, a dá si trebárs vyšľahať bičom vajcia od najskúsenejšej kurvy v Bangkoku, len nech už, preboha, nelezie zase do politiky", zaznel hlas politického glosátora. Grznárová nad príručkou nacvičovala rafinované tieňové chvaty s motyčkou, aby konečne pokorila nepoddajnú zeminu na trávniku pred domom. Jej manžel Viktor stláčal zvyškami navlhnutého špaku rozkopané zvyšky gombíka s číslom šesť vo výťahu.

To, že ten špak neorabane spojí vodiče riadacej jednotky starého výťahu, vytvorí impulz, a tento impulz spôsobí chybu pri prehrávani bavorského retroporna, čo povedie k vzniku singularity počítačovej inteligencie by nepredpovedal nikto. Že to z celého vesmíru bude akurat uprostred Vrakune, to by nepredpovedal ani sám Imrich.

Teraz však z neho bola hotová veštica Saiga. Poschodie bolo preplnené ako vatikánsky obchod s Indulonou, päť minút pred záverečnou, v predvečer Medzinárodného Dňa detí. Vyškerené mozgožravé gebule zombíkov dostávali odvšivovaciu porciu oloveného šampónu z automatickej brokovnice.

- "Berú ?"
- "Hodila by sa trocha kukurice."

Zívajúci Barták v župane a šlapkách lenivo hodil medzi hordu pár odistených obranných granátov. "Žerte !" Výbuchy zriedili rad mozgožravcov, a súdiac poďla strašného hrmotu, končne prasklo výťahové lano po ktorom liezli. Vážilo niekoľko ton a muselo narobiť strašnú paseku. "Dezert !", bonboniéru 7.62 miujú všetky zobmbie deti. Pohodu prerušil až prázdny zásobník. Nebyť večerníčkovej zvučky z mobilu, a neurchirurgicky presných úderov Grznárovej mačety, situácia mohla byť vážna, a dokonca tragická.

...

Grznárová odbalila z novín mozog potulnej mačky, a opatrne nadvihla oceľovú dosku na vrchu akvária. Iba kúsok, veľmi opatrne. Vhodila dnu šedú hmotu, Viktorova hlava na dne akvária po ňom lačno chňapla. Vytiahla Marsku, zapálila si, pár krát potiahla a dym nežne fúkla cez hadičku Viktorovi pod nos. Hlava bola na pokraji extázy.

Kedysi začala čítať rôznu literatúru len aby tomu ožratému chujovi nemusela useknúť hlavu. Keď sa na ňom vyzúrila apokalypsa a musela ho zneškodniť, prepukli v nej opatrovateľské city. Len namiesto sexistického blábolu "Muži su z Marsu, ženy sú z Venuše" na pochopenie pocitov manžela začala čítať "Hlavu profesora Dowela" a "Stopárovho sprievodcu po skrýšach potulných mačiek". Kľudne by mu naservírovala aj Bartákov mozog, ale to bolo tak malé sústo, že by sa ním asi zadrhol, ako americké deti Kindervajcom. No a zombie-manžel predsa len postrádal aj iné, pre ženu dôležité súčasti.

"Večera", zahulákal Imrich. Mačky naštastie mali aj iné časti ako mozog. Taká mačacia sviečková, mačací bôčik, spolu s potkaním šalátom bolo menu hodné dvoch michelinských zombie-hviezd. Jemná pachuť sa zapila mačkovicou, a vechťovo-hlivovým pivom s tajnou ingredienciou ktorú Barták nechel prezradiť, len sa potmehúdsky uškŕňal.

Hostina, nad ktorú by človek pozval aj prezidenta. Alebo tam aspoň povesil jeho portrét. Načo sa srať s portrétom, keď jeho zelená hlava bola pripichnutá na stene bajonetom. Ten ťah, ktorým tenký predmet prejde lebkou a zničí celý obsah mozgovej dutiny lepšie ako rodinný seriál z komerčnej televízie, museli poznať všetci. Hovorili mu "Prešovský lebečný špíz". Ten názov vymyslel Imrich. Lakomý a sadistický vedúci školskej jedálne na Imrichovej škole mal rád jedlá so zemepisnými názvami. Takto sa mu, dúfal že posmrtne - pekne popomaly a poukrutnesmrtne, pomstil za dlhotrvajúcu a bolestnú otravu telgártskym rezňom. Pre prezidenta bolo tiež trápne skončiť týmto spôsobom, pochádzal predsa len - z regiónu.

...

Hodiny nad prešovským špízom ukázali 17:25. Grznárová od stola zapla a vyladila mačetou rádio. "A vykonám na nich mnohonásobnú pomstu veľkú káraniami prchlivého hnevu, a zvedia, že ja som Hospodin, keď položím na nich svoju pomstu.", začal ako každý deň rečniť Ezechiel.

Nebol to kňaz, len nejaký zbraňový cvok čo zhromaždil úctyhodný arzénál. Polícia mu na to prišla. Našli (našťastie) len malú časť. Ezechiela zavreli, chľastal na cele lampovicu s dákym šialeným kanibalistickým farárom, a hovorí sa, že spolu aj spávali.

Žiarovkou zohrievaný lampovicový koktejl liekov proti hnačke, schizofrénií, kučeraveniu srsti, ohromnej, až slonovražednej, porcie čierneho čaju, hašleriek a hrozienkového alkoholu mu aj po rokoch spôsoboval vidiny. Dáko sa mu prepletali s kázaniami pomäteného farára. Nevadí, horšie ako skurvená realita plná zombíkov byť nemohli. Vlastne aj televízne správy z predzombíckej doby neboli bohviečo.

Keď zombie zožrali bachárov, spoluväzňov, a aj jeho lampovicového kamoša, prišla tá improvizovaná kuša z posteľných madracov čo strieľala nabrúsené lyžice , vhod. Ezechiel sa dostal z obkľúčenia, vykopol dvere na byte dávno zožratého suseda rádioamatéra. Ozbrojil preživších z Vrakune tou väčšou časťou munície, čo mu polícia nezhabala, a dal sa na dráhu rozhlasového kazateľa a hviezdy zombie verzie Televíznych Novín.

"Ežooo, nebuď bibaas, neodchádzaj nám.", Imrich kopancom doladil rádio. Odvedľa sa ozvalo mľaskanie.

- "Daj tomu chujovi žrať nech nám neruší zážitok !"

Grznárová s láskyplným pohľadom a kusom mačieho mozgu odišla do veďlajšej miestnosti.

"... a hriechu. Ty hnusný výškrab zhnisaného jaštera, nechaj ten anténny kábel na pokoji. Ospravedlňujem sa za prevádzkový oznam. Keby sme mi ludia neboli vulgárne neslušne kurvy, toto nešťastie, táto morová rana by nikdy nenastala. Ako mala do plesnivého syfilisom presrateného skurveného čerta naša umelointeligenčná singularita vedieť čo je to "blaho ľudstva". No jednoducho napojí sa na Echelon a pozrie si správy našich kapacít. A keď dakto napíše - vážená Dr. Nováková - bola by ste taká láskavá,vzala by ste ten Váš preparát a jebBLA HO do piče, prosím. Kapacita ako delo, anooo, nešifruje, je sprostý a ešte ani vykať nevie. A tá mašina si tam to blaho našla. Že výterom nejakej nesmrteľnej baktérie z kravskej vagíny postrieka celý svet, vrátane cintorínov, a ešte si bude myslieť že to spôsobí blaho ľudstva to by nenapadlo ani Imricha. Ešte štastie že nemŕtvi zožriali zákonodarcov a sociálnu poisťovňu skôr, ako im so spätnou platnosťou priznala dôchodky, a dopad na rozpočet bol neutrálny. Buďte k sebe milí, a nebuďte, hik, kurva na seba vulgárni ! A hlavne sa naučte vykať podla Pravidiel slovenského pravopisu.

Chcelo by sa povedať že Amen, ale ešte by som chcel poprosiť Bartá... Grz, hik, došli mi hašlerky do lamp... posvätného nápoja. Nemôžem takto vizionárčiť. A ani liečiť morovou ranou postihnuté deti. Pomôžte, hik, prineste.
"

Šokujúce správy. Teda, to že zombie katastrofu zapríčinili Viktor Grznár špakom, a vulgarita nemenovaného docenta z virologického ústavu SAV v alkoholickom opojení - to vedeli všetci. Ale to že Ezechielovi došli hašlerky bola tragédia. Nie sú hašlerky, nie je lampovica. Nie je lampovica, Ezechiel nebude schopný tlmočiť svoje vízie, plus ho chytí amok a vydrbe do vzduchu možno aj celú Vrakuňu. A čo tie chúdence zombie-deti zavreté v pivnici Ežovho vežiaka, ktorým pitie lampovice navrátilo už toľko intelektuálnych schopností že sú schopné pochopiť zápletku detektívneho seriálu, čo sa kedysi vysielal pred správami. No nie je to moc, ale možno pri väčšej koncentrácii haśleriek by sa uzdravili. Možno nakoniec aj Viktor s Grznárovou by mohli byť muž a hlava.

Dobrú noc ! Imrichovi sa po poriadnej dávke mačkovice, a usilovnej inhalácií acetónu snívalo, že je na pláži a dáky magor mu tam púšťa zvuky elektromagnetických polí trolejbusu. Stereo. Chlpatý nahý tučný chlap pri tom hrá na pílu, a on je strašne ožratý. Svet sa hojdal.

...

Pláž zasypali horiace deti, pred ktorými utekal napalm. Alebo to bolo naopak ? Dopadla atómová bomba. Ten hríb smrdel ako Barták. Tlaková vlna mu zalomcovala lícami.

- Vstávaj ty chuj. Ožerieš sa a my máme misiu. Lampovica, hašlerky, Ezechiel. Spomínaš si.
- Nie mami, horiace deti bežia za zvukom trolejbusu.

Grznárová do Imricha naliala vodu z vedra. Povera hovorila, že voda po zombie-pucovačke s potkaním saponátom je na opicu to najlepšie. Bolo. Imrich zvracal mačacie zvyšky ako choré šteňa.

V každom dobrom zobie filme idú hrdinovia na lov v noci, lebo ich zombie nevidia, alebo cez deň, alebo ako sa to scenáristom práve hodí. Somarina. Zombíci idúi po čuchu. Najlepším priateľom človeka v zombiami zamorenej Vrakuni nie je pes. Ale celkom primitívny robot. Horná časť tzv špakáreň prúdom vzduchu poťahuje z narafičených cigariet, pod tým sa otáčají na tyčiach nastoknuté Bartákove ponožky. V rôznych výškach sú rotačné časti, čo roztáčajú vysokou rýchlosťou vo vzduchu kovové reťaze. Zombie príde, bližšie, a príslušné reťaze mu rozmlátia hlavu na kašu. Taký krovinorez Přemka Podlahu zo zombie doby.
Pre všetký prípady kryli Krovinoreza Imrich s Bartákom brokovnicami, a Grznárová mačetou. Rozprávkový les Zombie Janko a Marienka - spodná reťaz - frk,frk. Bystrozraký - krvavé okuliare, Široký - aspoň sa to pomaže, moc Dlhý - Grznárová upraví parametre mačetou.

Prešli asi dva kilometre, keď robot zapadol do hlbokej jamy plnej blata, a začal tie sračky, spolu s cigaretovým dymom prskať okolo seba ako sfetovaný návštevník open air metalového festivalu na koncerte počas vyčíňania supercely. Čakali kým sa robot potopí, ako nadšené predpovede ekonomického blahobytu.
Barták sa opatrne priplazil a tresol robota drúkom po vypínači. Hodil by sa diaľkový ovládač, ale Vrakuňa nikdy nebola bohatá na súčiastkovú základňu. A v tomto zombie-maraste stála vyslovene za hovno.

Keď robota vyslobodili, Imrich si, pri pohľade na zababrané reťaze robota, spomenul na Kazimíra. Kazimír ako prvý vo Vrakuni nosil dredy. Potrebovali si ako študenti privirobiť dáke prachy a makali v čokoládovni. Kazimír bol rebel - nenosil sieťku a kašľal na bezpečnostné predpisy. Utopil sa v kadi extra tmavej.
V čokoláde z konžského kakaa našiel svoje africké korene, sladký úsmev, a jeho dredy vyzerali asi tak, ako reťaze toho skurveného robota po vylovení z bahna. Imrichove reči o tom, že by ho mali pochovať v čokoládovej rakvičke naplnenej šlahačkou, vzbudili v triednom kolektíve opovrhnutie.

Po jeden a pol kilometri zasiahol robota mínometný granát. Reťaze sa rozleteli do okolia ako keď smutný dredáč spácha samovraždu brokovnicou. Očakávali to. Kečkéš čo stráži objekt Kúpeľňa. Starý dôchodca s výcvikom Ľudových Milícii a zápasníckeho oddielu TJ Dunajská Streda nedá svoju vrátnicu tak ľahko.
"Ja vím kto vás nahuckal. Ězorádio Arieli Dcéra. Už berem pištol, už bude fúkať váším smerom!", vysypal pozdrav a dávku zo samopalu.

"Dedoo neser nás zase.", kontroval Imrich. Sudičky v podobe potokov destilátu, vyfajčených kartónov cigariet, a extra pokročilého veku mu stojac pri kolíske, či skôr nad už príliš dlho neobsadenou truhlou nadelili Kečkéšovi jednu neoceniteľnú vlastnosť. Bol blízko zombíkom. Mohol ich telepaticky ovládať, takže ho nezožrali, a v hordách zaútočili na kohokoľvek, na koho ich poslal.

Grznárová sa vytratila.

- "Zmizne v najlepšom, a na čo bol tej krave batoh. Asi zase chce loviť mačky pre toho inteligenta v akváriu."

Hordy zombíkov sa valili Bartákovým a Imrichovým smerom. Zrazu sa zarazili. Kdesi z diaľky zaznela melôdia. Kde sa tu, do riti, nabralo zmrzlinárske auto. Ľudský mozog má niekoľko vývojových štádií. Najstarším z nich je jašteričí mozog, ktorý riadi základné impulzy ako, príjem potravy, sex, a iné radovánky. Zombie majú hnilobnými procesmi nadmerne zväčšenú oblasť pre vanilkovú zmrzlinu. Keď si mali vybrať medzi Kečkéšom a vanilkovou, vybrali si vanilkovú. Grznárová umiestnila reprák do priepasti. Zombíci za ním radostne naskákali, za váhavejšími sa vysunula noha v šponovkách a kopla ich do pr.., priepasti. "Šikovná baba.", skonštatoval Imrich, keď sa zadnými dverami vplazili do vrátnice, a asi po stý krát zviazali Kečkéša. Kečkéš gánil, ako knihovníčka, ktorej vraciate Winnetoua bez prostredného dielu, dvadsať rokov po lehote. Mohli ho zabiť, ale ich srdce nebolo až tak trvrdé ako Ežova brada po lampovicovej prorockej session.

Objekt Kúpeľna bol skladom vecí ktoré armáda dávno nepotrebovala, žiadne zbrane, ale úplné somariny. Desaťtisíc postrojov na útočné dunajské delfíny, ženijní protitankoví trpasíci, maskovacia cukrová vata, falošný lunapark slúžiaci ako cieľ, nejaký senilnejší generál objednal stotisíc filfáskov na atómové hríby.
Niektoré ľudia rozkradli, a keďže boli prísne tajné, ich znovunájdenie a návrat tvoril pred apokalypsou jednou z hlavných náplní vojenskej kontrarozviedky. Keby to tá pani, čo jej jeden taký košík ukradli spred dverí, tušila...

Najdôležitejším obsahom skladu bol však pozostatok obrany pred chemickými zbraňami. Filfáskový generál si pozrel film, usúdil že chemické zbrane spôsobujú kašeľ a že obrana voči kašľu sú Hašlerky. Závody tajne makali po nociach, aby vyrobili dvesto ton. Hašlerky boli armáde úplne nanič, ale teraz aj od nich záviselo prežitie ľudstva. Po zneškodnení Kečkéša zbehli Barták, Imrich, a Grznárová (čo sa k ním medzitým pripojila) do skladu. Nabrali plné ruksaky hašleriek, pár desiatok lampových žiaroviek (pokusy na vojnových zajatcoch aby sa overilo bojové využitie filmu Nuda v Brne), a nejaké tabletky, je jedno čo to je - v lampovici sa to dáko utrasie.

Kečkéš medzi tým využil kurz gerilového boja z univerzity ĽM a vyslobodil sa. Vybral sa za zvukom zmrzlinárskeho reproduktora, dvoma strelami ho zneškodnil a telepatickými inštrukciami poradil zombíkom, ako sa vyštverať z priepasti.

"Ten starý kretén sa zas vyslobodil.", zaklial Imrich. Ich ústupová cesta bola odrezaná, za chrbtom mali Malý Dunaj. Neradno doň skákať bohvie, koľko tam šnorchluje zombíkov. Pár nábojov a potom istá smrť.

Akustická vlna ich zrazila na zem. Jašteričí mozog zombíkov je pozoruhodný niekoľkými vlastnosťami. Oblasť pre "Nemám rád skurvené gajdy !" je rádovo väčšia ako tá vanilková. A toto neboli hocijaké gajdy, ale turbotlakové, dieselové s výkonom stoviek kilowatov. Túto ohavnosť dokázal síce skonštruovať každý lepši domáci kutil, ale napadlo to iba Braňa Glóbusa. Jeho ponorka sa sa vynárala z vôd Malého Dunaja, za desivého revu turbogájd, a zborového spevu chvály na akúsi multiorganizáciu. Zombie sa dali na útek od ponorky, naši hrdinovia do nej skočili a zavreli za sebou zaujímavo riešený poklop.

Po chvíli veslovania metlami, pár veselých pesničkách a dobrovoľnej upratovacej akcii v ponorke, ich vyložili pár metrov za Ežovým panelákom. Ežov asistent prebral ruksaky, povedal že Ezechiel sa necíti dobre a dal skupine voľno.

....

Vysielanie o 17:25 sa záhadne stratilo z éteru. Na tretí deň, sa na frekvencií ozvali údery na koľajnicu. "Grznár Néni, Barták, Imre ! Na hlavný veliteľstvo vypovite, tu Dlhý Gaťa !" Imrich si od úžasu skoro vystrelil oko gombíkom z ruského Rádia Sokol. Utekali do hlavného stanu.

Dlhý Gaťa bol dva a pol metrový chlapík dakde z maďarsko-slovenského pohraničia. Grznárová ho neznášala lebo jeho doberman - "Aligátor kuťa" dokázal v záhonoch begónií a tulipánov urobiť horšiu spúšť ako krtko. Teda no, krtko. Obrovský slintajúcei krtko čo vám na trávnik natlačí buldozérom celú čističku odpadových vôd z Údolia Dyzentérie. Zaleje stĺp osvetlenia Žltou Riekou, akú ani v Číne nemajú. Stĺp osvetlenia to po pol roku nevydržal a zaľahol na večný spánok. Ale v zombie apokalypse bol Aligátor neoceniteľný. Po konzumácií bezlepkového zombie mäsa sa mu dokonca zlepšilo trávenie.

Gaťov image dopĺňali dlhé fúzy, dlhé zvonové gate asi kilomete klobásy z bohvie čoho alebo koho, zahnutá šabľa a brokovnica. Tvoril dva a pol metrovú chrbticu antizombie armády. Prezývku získal, keď mu raz v čistiarni nejakým nedopatrením scvrkli jediné tesilové gate veĺkosti 170 ktoré dostal pod rukou na burze v Györi, a s plačom vykríkol:"Toto nem dlhý gaťa !"

Dorazili na hlavné veliteľstvo Vrakune. Ežo sedel s hlavou opretou dozadu, zízal na plafón. Vyzeralo to tak, akoby sfetovaná Bambuľka vymenila Dedovi Jozefovi balzám na bradu za rozpustené Hašlerky a potom ho strelila do zadku šípom s konskou dávkou Kurare. Potom by si natiahla latexové rukavice a spravila mu LSD klystír. Nakoniec by tam napochodoval detský zbor Slovenského Rozhlasu a zaspievali by spolu pesničku o škodlivosti Hašleriek, Kurare a tvrdých drog.

"Lampa limonáda... Povolila mozgový závit. Ale mal ešte vizualizácia. V televíznej veži, dôležité leží. Starý hnusný kazeta, čo zombíkov rozmetá.", nechtiac sa Gaťovi podaril rým.

Hneď ako sa vyzbrojili, vyrazili.

-----

Cesta medzi Vrakuňou a televíznou vežou, nebola krížová. Bola Prešovsky špízová, Gaťa obohatil bohaté švédske stoly, "zombie šróbovicou". Grznárová preplietala seky mačetou novým albumom neznámeho gruzínskeho repera. Imrich sa nudil, Barták si na poistke od granátu zalomil zub. Aligátor si lízal gule.
Na úpätí televíznej veže sa zombie-sekaná začala zahusťovať.

"Kurva !", zahromžil Barták. "Barták !", kdesi v paralelnom antivesmíre zahrešila kurva. Grznárová prešla z repera na hardcodre-techno remix reklamy nožov h od Horsta. Jej rýchlosť sekania bola mnhohonásobne vyššia ako v teleshopingu. Horsta však jeho zombíci kontaktovali telefonicky, a nechceli si z neho spraviť deluxe večeru.

Gaťa kamsi odišiel. Zombie zriedili elektricke výboje. "Blesky viem, bol divadelný technik v Palárikove. Nem zabijak, alebo mäsiar ako každý myslí !", zakričal, a okolo preletelo ďalších 20 zombíkov tancujúcich vzdušný tanec - čosi ako také lepšie kŕče so zábleskami z uší v dosť veĺkej výške a rýchlosti.
Od jednoho preletu si Barták zapálil cigaretu. Už mu bolo jasné prečo sa najlepšie vystúpenia folklórnych súborov odohrávali práve v Palárikove.

Gaťu mierne prekvapilo, že jeho snaha spáliť dvesto zombíkov požiarnym hydrantom vyšla inak ako očakával. Vždy si myslel že za tými dvierkami sa skrýva požiar. Prúd vody však dotieravé potvory odrazil celkom dobre.

Víťazný postup zatarasil až zombie Majster N. Od žabieho slízu nabobtnal asi do tridsiatich metrov. Grznárovej znalosti o zombie psychológií sa zasa osvedčili. Riešenie hlavolamu vyrobeného zo šnúrky z Imrichovej topánky a dvadsiatich granátov zabralo televíznej megacelebrite chvíľku. Detonácia prekliesnila cestu. Nemuseli sa výťahovou šachtou štverať pol hodiny, proste sa prilepili kolmo na stenu a vykráčali smerom nahor.

Konečne riadiace pracovisko...

....

V skrinke boli zoradené kazety pre každý prípad. "Jadrový útok","Chemický útok", "Prepájanie do Bratislavy sa nepodarilo", "Hlásatelia sa ožrali a robia neprístojnosti", "Krvavý prevrat", "Zombie invázia". Poslednú kazetu založil Imrich do obstarožného rekordéra.

Zrýchlený zostrih "Cvičme v rytme", prelínaný zábermi záhadného človeka v pršiplášti signalizujúceho lampášom, vyzeral podivne. Keď sa začali objavovať psychedelické obrazy Raťafáka Plachtu, boli všetci na pokraji tranzu. Zrýchlené orgastické zábery opadávajúcej omietky, dokonali dielo. Zopár bleskov, a patentné vidlicové tornádo číslo 28 vyšroubovalo vrakunské UFO. Veliteľská loď z mosta SNP sa odlepila tiež. Postupne sa demaskovala celá flotila.

Mačkoidní Marťania z planéty Prada začali útok na zombíkov. Lúče smrti, mačacej obdoby inžniniera Garina, likvidovali zombie po húfoch, pár dobre mierených striel dostala aj umelá inteligencia Aurel. Ľudstvo bolo zachránené - teda aspoň od zombíkov.

.....

Praďania zaviedli na Zemi tvrdú diktatúru, ktorá trvala 3000 rokov. Za šéfa kolaborantskej vlády vyhlásili Imricha, lebo jeho meno v ich reči znamenalo niečo veľmi srandovné. Gaťa, Barták, a Grznárová dožili svoje dni ako otroci v ručnej umývačke lietajúcich tanierov.

Viktor Grznár to vyhral. Praďania ho povoažovali za čosi veĺmi odporné, začali ho z úcty kŕmiť štrúdľou plnenou vanilkovou zmrzlinou, mozgami mačacích veliteľov (medzi Praďanmi veľmi hanebný spôsob spracovania pozostatkov - trest za zbabelosť) a ľudských otrokov. Viktor nadobudol až štvoritú bradu. A dostal aj tie Bluetooth slúchadlá, ktore si vždy prial na Vianoce.

Ezechiela v jeho vegetatívnom stave považovali za bohovskú nazelenalú dekoráciu, ktorá vie fantasticky gúľať očami. Pomocou zložitých prístrojov ho udržiavali pri živote prakticky večne. Dokonca po sto rokoch doviedli technológiu hašlerkového povlaku do úplnej dokonalosti. Tritisíc rokov v nezmenenej polohe sledoval plafón. To nakoniec viedlo k zrodu inteligencie, ktora bola prirodzená a stala sa základom porážky mačacej ríše.

Samozrejme, k tomu viedli aj ďalšie dôvody ako neopatrný hryzanec do mačacieho "Imricha" a 3 nevhodne umiestnené špaky. Ale to je už iný príbeh.