ahoj,

casto ste mi tu velmi kompetentne a relevantne poradili a preto prosim o tipy aj dnes.
dcera ma bez dvoch mesiacov dva roky.
je velmi sikovna. spieva nespocetne vela pesniciek, skace zo schodov, spolupracuje na cinnostiach v domacnosti, ma nasu stalu pozornost...

problemom vsak zacali byt rovesnici na ihrisku...
- vsetci jej nejakym sposobom vadia, resp. - nerada sleduje ich hru a berie im veci, niekedy iba na par sekund, sporadicky to potom vrati, casto vsak hodi na zem a ide si po svojom, resp. - najcastejsie sa tym proste zacne hrat, akoby sa nechumelilo - bez zaujmu o vlastnika hracky, lopty atd...
- zacalo to prednedavnom a pretrvava to...

- so starsimi detmi vydrzi hodiny a uplne ich "hlce", da sa povedat, ze viac nez mna s manzelkou... zial, starsie deti sa na ihriskach tak casto nevyskytuju... :/ jej rovesnici su na kazdom kroku a tu vznika moj problem, pretoze ona s tym problem nema...
= citim sa velmi trapne, ked deti rozplace tym, ze im veci zoberie a zacne sa s nimi hrat a este trapnejsie, ked im ich ani nevie vratit s tym, ze je to uz jej :/
- pripadne (dalsi priklad), ked sa hojda na hojdacke a dohojdala sa, no vidi, ze sa ide hojdat ine dieta (ona uz medzicasom vystrieda desat cinnosti a hojdacku nevnima), pribehne k hojdacke a brani ju celym telom so slovami, ze je to jej hojdacka a dieta sa nesmie hojdat :( (vzdy sa jej pri podobnych prejavoch spravania snazim vysvetlit, preco tomu tak nie je, co vsak zial akosi nechce pochopit a neberie ma v tej chvili ako svojho "parťáka" a nechape, preco nie som na jej strane)


- raz som sam pred sebou dost zlyhal, ked som jej obdobne ukradnutu kriedu zobral so zamerom poukazat, asi ako sa ten chlapec citil. dost ju to dostalo, po placi pochopila, ze si to od chlapca (tak ako napr. od nas) musi najskor vypytat, - ten jej kriedu vsak naspat dat nechcel a tomu uz nerozumela, dovtedy videla vzdy pozitivnu odozvu - vzdy ked chce jest, pit (...) a poprosi si o to, dostane to... - takze som sa citil ako degeš, lebo viem, ze ona so svojim spravanim problem nema, ale ja sa citim hlupo, ked vidim, ze to ine deti nerobia...

edit napadol mi este jeden priklad, ked ukradla chlapcovi v jej veku loptu (treba podotknut, ze sme mali vlastnu) a zacala si so mnou kopat s uplnim nezaujmom o majitela lopty... vadilo jej aj to, ked somu chlapcovi prihral loptu ja, vzdy mu ju zobrala... ked som sa opat zacal citit divne, ponukol som chlapcovi nasu loptu, ale ani to u nej nepochodilo a zobrala mu aj tu... (ked to tu opisujem, pride mi to komicke, ale v ramci tych situacii su to neprijemne pocity, jednak mi je tych deti luto a na druhej strane citit casto zo strany rodicov okradnutych ratolesti velmi neprijemne pohlady, maloktori sa usmeju s komentarom, ved take su deti...)

- hladal som riesenia a priznam sa, ze jedine, ktore mi napadlo je [nechodit s nou na detske ihriska] medzi jej rovesnikov... co bude ale tazke, lebo je ich v okoli nasho domu na vsetky smery 5+ a taketo riesenie mi samemu ani velmi sympaticke nie je.

/viem, ze ludia riesia dolezitejsie problemy, "nastastie" - toto je aktualne ten moj, preto prosim, ak ste mali nieco podobne, ako ste to riesili...

+ pripadne, je mozne, ze takyto prejav spravania je to, comu uz sa hovori "rozmaznanost"? a bude sa to zhorsovat privlastnovanim si vsetkeho?

= alebo je aj ignoracia riesenim? mam na mysli "nechat, nech si to deti vyriesia sami"?
+ casto dufam, ze narazi na dominantnejsie dieta, co sa vsak zial este nestalo, mozno to by helflo...

velmi pekne dakujem!!! naozaj