som zvedavy na nazor inych, ale tymto si prechadza snad kazdy rodic pri prvopociatkoch socializacie ;)

do vyvijajuceho konfliktu vstupujem bud ja alebo ten druhy rodic - vzdy ten, ktoreho dieta je "agresor" (ale MUSI to uz byt konflikt, nie detska riesenica, ktoru si vyriesia same) :) V skutocnosti nie je agresorom, len male deti = nedostatok empatie + majetnicke prvopociatky, takze so zeleznou trpezlivostou vysvetlujem, ze nie vsetky veci su nase, ze niektore su aj inych deti a ze si treba hracky poziciavat a vzdy si ich vypytat - poprosit a podakovat. A ze hojdacka a smykacka je tu pre vsetkych a ze urcite sa vsetci chcu hojdat a smykat naraz, ale je to ako na ceste s autickami, vsetci nemozu ist naraz a byt prvi, musi sa chdit pekne za sebou a opatrne, aby nebola havaria :) A ono je len otazka casu, kedy narazi na niekoho s rovnakym mindsetom a silnejsieho a budes uplne normalne riesit, ze niekto iny zobral hracku / poradie na smykacku / hojdacku jej a budes jej to musiet uplne normalne vysvetlit. Normalka zivot. A tiez je bezna reakcia, ze je vzdorovita, hodi sa o zem, pripadne zacne byt zakeracka, tie prve dve riesim ako zmenu focusu na nieco ine (bez uplacania ale), to posledne zae dohovorom, ze jej by sa tiez nepacilo, keby jej to robil niekto iny ;) Bezne mi chrstne do oci, ze nie som uz jej kamarat :D

do istej miery si to deti uplne v pohode vyriesia sami - spolu so silou, placom, dohodou, vymenou ;)