- /päť/, CZ /pjet/
- zdedené slovo: PIE *penkʷ- "päť"; PBS-delab.,prav.ot.,čísl.konc. -> PSl *pen-ti; nas.,uml.skr. -> CSl *pętь (AP c); Havl.z.,denas. -> päť
b) muž.rod.: nom.konc. -> PSl *pentu; Dyb.z.,nas.,uml.skr.,urč.konc. -> CSl *pę́tъ-jь (AP b); kontr.,denas.,rytm.z. -> piaty (v CZ bez rytm.z. -> pátý)

- OCS пѧть "päť", пѧтъ "piaty", BG пет, PL pięć, RU пять, SC pêt
- LI penkì "päť", peñktas "piaty"; sans. pañča- (पञ्च), Avest. pańca "päť", nPer pandž (پنج), ARM hing (հինգ), LAT quīnque, CGr pente (πέντε), OIrl cóic, wel. pymp, AL pesë, toch.A päñ, toch.B piś; (PGer *fimfe ->) DE fünf, EN five, ONor fimm, GOT fimf "päť"
- LOT pieci (<- PL?)
- päťka, pätorka

- kognátom je zrejme aj SK päsť (SCS пѧсть, PL pięść, SC pȅst), čo tiež súvisí s DE Faust, EN fist, NL vuist (<- PIE *pn̥kʷ-st-)

- radová číslovka sa v PSl od základnej odlišovala koncovkou a intonáciou (základné *penti malo prízvuk na konci alebo žiaden, rad. *pentu na koreni); takéto rozlišovanie sa v zSl jazykoch rozšírilo aj na ďalšie číslovky (6, 7, 8, 9, 10)

- chet. panza-wartanna "päťkolový (závod)" je zrejme výpožička z IN/IR; za kognát sa niekedy považuje panku-š "celý, zhromaždenie" (šlo o niečo ako chetitský snem), Kloekhorst to však spája so sans. bahu- (बहु) "veľa" (<- PIE *dʰbʰn̥ǵʰ-u-)

keywords: päť, číslovka; piaty, päsť
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Holzer, Kloekhorst, Kroonen, de Vaan