- /sto/
- zdedené slovo (číslovka): PIE *deḱm̥-tis "desiaty";
a) satem. -> PBS *deśm̥t-is; PBS-son.,nom.konc. -> PSl *desimt-i; uml.skr.,nas. -> CSl *desętь (AP c); jot.,Havl.z.,denas. -> *desäť; -> desať
b) obl. *dḱm̥t-om "desiateho" (?); satem. -> PBS *(d)śm̥tom; PBS-son.,PBS-konc. -> PSl *su(m)ta; uml.skr. -> CSl *sъto (AP c); Havl.z. -> sto

- OCS дєсѧть, съто, BG десет, сто, PL dziesięć, sto, RU десять, сто, SC dȅsēt, stô
- LI dẽšimt "desať", šim̃tas "sto", LOT desmit, simts, OPr desīmtan; sans. daśa (दश), śata (शत; śatam "stovka"), Avest. dasa, sata, nPer dah (ده), sad (صد), oset. daes, saedae; ARM tas (տաս), AL dhjetë "desať"; (PGer *hundam ->) GOT hund, (PGer rad.čísl. *hund-raþ ->) DE hundert, EN hundred, ONor hundrað "sto", (PGer *tehun ->) DE zehn, EN ten, ONor tiu, GOT taihun; CGr deka (δέκα), hekaton (ἑκατόν), LAT decem /dekem/, centum /kentum/, wel. deg, cant, IRL deich, cét, toch. śäk, känt
- HU tíz, száz, FIN kymmenen, sata, EST kümme, sada, mans. sát "sto" (z PIE?)
- desať, (*desę̄ntъ-jь ->) desiaty, desiatka, stý, stovka

- uralské výrazy sú zdrojom veľkých kontroverzií, keďže pre nostratistov ide o dôkaz príbuznosti PIE a PUr; uralské výrazy pre "sto" je však možné rekonštruovať jednotne ako PUr *śata, čo z toho robí pravdepodobnú výpožičku z nejakého starého IR/IN dialektu (2-3.tis.BCE), a to platí aj pre HU tíz; výrazy pre "desať" sú nejednotné (PUr koreň by bolo možné nájsť v mans. low či mari lu "desať"); tu FIN kymmenen a EST kümme môžu byť aj z PIE alebo iného koreňa;

- slovanský výraz by sa mal nasalizovať na *sǫtǫ, kvôli čomu sa niekedy považuje, podobne ako v prípade tých uralských, za prienik z nejakého IR jazyka
- aj *-t- v PIE *deḱm̥-t- je etymologicky nejasné; môže ísť o analógiu s radovou číslovkou, no aj o casus obliquus, ak šlo pôvodne o koreň ent-osnovy

keywords: sto, desať, i-osnova, číslovka
zdroje: Derksen, Holzer, Rejzek, Szókincsháló, wiktionary