Ja mam k tomu taku zaujimavost, ze u nas sa syn krmi sam od zaciatku. Metoda Baby-led Weaning, sám si dáva kúsky od 5,5 mesiaca.

Niekedy v ôsmom mesiaci som mu dala normálnu vidličku, dva dni si ju obzeral, ukázala som mu, že konce pichajú, párkrát s ňou v ruke hádzal rukami, to som mu chytila ruku a oznámila, že to je nebezpečné. Asi týždeň vidličky pri jedle skúmal, pichal si ich do prsta, do jazyka, do pier, zvnútra do líca, proste skúmal to pichanie. Popri tom sa veľmi efektívne naučil s vidličkou pracovať. Dávala som mu normálnu veľkú vidličku, alebo dezertnú. Za týdžeň si s vidličkou neomylne vedel trafiť do úst. V tomto procese som ho začala ja prvýkrát vlastne kŕmiť. Keďže napichovanie bolo nad jeho schopnosti, vždy som mu ja nabrala a on si chytil vidličku a dal do úst. Pomedzi to sa kŕmil ako vždy, rukami.

Keď toto už bez problémov zvládol, tak som skúsila lyžičku, konkrétne kávovú lyžičku. To trvalo dlhšie, nevedel pochopiť, že ako má perami alebo zubami stiahnuť tú potravu z tej hlbokej časti lyžičky, vždy vzal len to, čo bolo nad úrovňou lyžičky. Dala som mu asi 15 lyžičiek na hranie medzi hračky, tie mal stále k dispozícii, a pri hraní sa ich učil používať. Toto pracovanie s lyžičkou trvalo asi mesiac. Práve posledný týždeň to prvotriedne pochopil, a už vie jesť aj z lyžičky tak, že mu naberiem, on si ju vezme a dá do úst. Alebo si nechá dať do úst. Potom mi lyžičku vráti do ruky.

Začne to spravidla tak, že ho začnem kŕmiť vidličkou alebo lyžičkou, podľa hustoty jedla. Potom po takom polo najedení mi vezme nástroj, zahodí ho na zem. :) To je pre mňa signál, že od tohto momentu sa chce kŕmiť sám. Takže si normálne naberie do hrste alebo do prstov, a tlačí do seba, tak ako vždy. Niekedy zistí, že je to neefektívne, a že ten typ stravy sa ozaj lepšie je lyžičkou. Tak vezme lyžičku, ktorú som mu tam medzitým položila znova, a položí ju do misky, že naber mi. :) Už mal aj pár pokusov o naberanie sám, ale na to ešte nemá motoriku, má len desať mesiacov.

Čo chcem týmto celým povedať, že pre dieťa je tá autonómia pri jedení nádherná, je to empowering, a dieťa to chce. A asi každé dieťa k tomu dojde. Môže si riadiť čo zje, ako zje, kedy zje, koľko zje.
Miluško si trebárs aj zo zmesového jedla prstami pekne vyberá, že čo chce v akom poradí jesť, najprv mäso, potom zemiak, potom zas chvíľu mäso, potom zeleninu, zase zemiak. Nad týmto nemá kontrolu dieťa kŕmené lyžičkou.
Ja ako rodič som v tomto rada, že sa sám naje už od začiatku. Môžem pred neho postaviť tanier s nakrájaným jedlom, a on ho zje, bezo mňa. A môžem mu dať celé jablko rovno zo stromu, a on ho zje, bezo mňa.

Čo treba vždy riešiť je, že pred jedením ho prezlečiem do flakatého, a po jedení ide rovno do vane. Ak je to jedlo netekuté, tak stačí v umývadle poumývať, ale inak je spravidla najefektívnejšie ho osprchovať, lebo si to dakedy natrie do vlasov a podobne. :) V lete sa kúpal po každom jedle, trikrát denne, jedno z tých kúpaní bývalo aj vonku v nafukovacom bazéniku. On to samozrejme miluje, teší sa do vane. :)

To, že to dieťa má kontrolu nad procesom svojho jedenia, je krásna vec. Odporúčam to dieťaťu umožniť čo najskôr.

moja to mala tiez zhruba v takom veku, zrazu zacala vypluvat maso aj ine veci s cim predtym nemala problem. Ale preslo to potom casom.

hm, ja myslím že by to mohlo byť aj novonadobudnutými kognitívnymi skills,
keď deti začínajú prejavovať svoju vôľu a keď si predstavím ako zvyčajne rodičom dosť záleží na tom, čo a koľko ich deti zjedia, aký význam tento akt jedenia celkovo má, tak mi napadá, že to môže byť celkom dobré pole pre prvé pokusy s tým, "čo to spraví, ked zavrem pusu" :)

také malé bejby je v senzomotorickom období, čiže vsetko ide cez zmysly a motoriku, takže skúšala by som jej nechať možnosť s jedlom sa hrať, fakt že sa v nom džabať a nebáť sa toho, že "ako sa naučí spôsobne stolovať, ked bude mat dvadsat:)".. to sa naučí neskôr, teraz mozog potrebuje zážitok a zmyslový input...

plus minus dtto. dve lyzicky, nakrajat veci na kusky a poukladat jej to na pultik, nech si vybera, to zrovna zabera asi najlepsie. vymyslat nove veci, nech si trebars namoci kexik do natierky, alebo nech poda kexik a ja jej ho natriem a podam naspet. dat nejake vecsie pevne kusky, nech sa s tym trochu potrapi. nechat sa krmit, raz ja raz ona, s tym sa daju vyhrat 2-3 lyzicky. vymyslat srandicky, ze som si zobral lyzicku do zubov a triafal sa do ust, skola hrou proste, ale urcite nic nasilu, to len naprudi.
kazdopadne doba, ked som do nej nabagroval za minutku celu misku je definitivne prec. ale zije a pribera stale. snazime sa, nech sa to nezvrhne a udrzat ritual, ze jedlo dostane v stolicke. a potom pride den, ked schaluje kasu ako za starych cias, nepochopis. ako hovori alberto contador na tour, kazda etapa je samostatny challenge, treba to brat den po dni.

hh, moja má 5 a odmieta jedlo stabilne, najradšej by žila zo vzduchu a každé stolovanie je o vyjednávaní (koľko ešte musím?)
našľaktrafenie.

Pouzivat dve lyzice si skusala? Jednu ma decko a demoluje nou jedlo, druhu mas ty a popri tom demolovani ju skus krmit. Tiez mozes dat aj pevne kusy zeleniny a ovocia ktore ma to decko rado, len tak mu to polozis nech s tym robi co uzna za vhodne.

aj nas to robil presne jak popisujes a nezomrel nakoniec od hladu:) obcas akurat vypil viac mlieka vecer a v noci

ono super vec (a zaroven naprd) na detoch je ze tieto veci sa menia ako smahom ruky a pomerne casto.. trpezlivost a vyckat imho .. akurat jej to neznechut, to je cele podla mna