vo fil. tradicii sa tomu hovori solipsizmus, byvalo to vsak skor postulatom (najma pri argumentovani proti prilisnemu stotoznovaniu vedy s empirickym poznanim) ako axiomou; fenomenologia s tym pracuje ako s vychodiskom: svet redukujes na seba a potom vytvaras formalne modely faktov

pre kogn.vedu to vsak je moznym nasledkom: vedec skuma formovanie myslienok a nepochybne narazi na komplexne problemy ako "1+1=2" alebo "boh", narazi na pluralitu, ludia si vysvetluju tieto veci rozne, jedni podla pouciek, ini jablckami atd.; bud potom zacne robit relativisticku antropologiu a la Boas (ako na Uni Wien), alebo bude egoista a zacne poisovat vlastnu mysel - potom je to vlastne poezia