- /bík/
- zdedené slovo: PIE *bʰūk-os "bučiaci"; deasp.,nom.konc. -> PSl *būk-u; Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *býkъ (AP b); Havl.z. -> býk

- RCS бъıкъ "býk", BG бик, PL byk, RU бык, SC bîk
- LI bùkas "tupý, nudný", bùkti, LOT bucet "bučať"; wel. bugad "rev"
- býčí, býčok, CZ dial. bejčit "snažiť sa"

- výraz pre "(nekastrovaného) samca zvierat podčeľade turov (Bovinae)"; LAT výraz bōs síce môže znamenať aj "býka" konkrétne, etymologicky vychádza z koreňa *gʷh₃- (viď tu)
- ide o PSl deverbatívum od *buk-ēˀtēi (-> bučať) s krátkou samohláskou v koreni
- asi už v PIE šlo o onomatopoietický výraz (napodobenie zvuku); koreň sa preto niekedy spája aj s výrazom včela (viď tu)

- výraz tur, označenie živ.druhu, je tiež v slov.jazykoch zdedený (<- PSl *tauru); pôvodne šlo asi o výraz pre "tura divého" resp. "pratura (Bōs primigenius)", predka tura domáceho, ktorý vyhynul zrejme v 17.storočí kvôli lovu; východiskový IE koreň *th₂aw-ro- (napr. CGr tauros/ταῦρος, LAT taurus, wel. tarb; bez IR/IN/toch. kognátov) je zrejme prastará výpožička zo sem.jazykov do západných IE nárečí, ako ukazujú aj dnes výrazy ako AR thūr- resp. thawr- (ثور) či heb. šōr- (שׁוֹר) "býk"
- výraz vôl "vykastrovaný býk" sa zvyčajne považuje za ablaut výrazu veľký (viď tu); PSl *valu však nemalo akút, niekedy sa spája teda so slovesom volať (v tom prípade by slovo býk bolo trefnou paralelou), alebo ide o PSl výpožičku z FIN jazykov (udm. val "kôň")

keywords: býk, dom.zviera, onom.výraz, o-osnova, podst.meno; bučať, tur, vôl
zdroje: Derksen, Georgiev, Holzer, Olander, Rejzek, Vasmer