„Dělejme třeba nejnepatrnější věc na světě, ale dělejme ji nejlépe.“ –Tomáš Baťa

src.: https://mapy.cz/cesko?x=17.6384776&y=49.2899092&z=10&source=base&id=2058706

podľa mňa by to mohla byť skôr otázka na psychologičku/psychológa?
to čo pociťuješ možno nebudeš vedieť vyriešiť sama.
napísala si:
"Mne zacalo nejako sibat, v praci coho sa dotknem konci zle a vycitkami smerom ku mne, sama uz mam pocit ze robim malo..."
"chaos pada na hlavu, frustrovana som z kazdej kraviny. V robote som sa dostala do takych uzkostnych stavov"
"kdesi to zlyhava"

navštíviť odborníka nie je nič zlé, aj keď si to ľudia často myslia.

a nezazivas tak nahodou v praci mobbing?

je to snaha zapacit sa inym a vyhoviet im
treba si najst cas na seba a robit veci, s ktorymi si ty komfortna, pytat sa co naozaj chces ty

aaah, mam to dost podobne, ale nestiham sa teraz rozpisat, ze preco asi. dost vela to tiez vnutorne riesim. asi ide aj o snahu vyzerat dobre nielen voci sebe, ale aj v ociach druhych - ale nie taku tu "obycajnu", ze "aby sa nepovedalo" ci "co si kto o mne pomysli" - ale asi ide hlavne o strach zo zlyhania. k tomu som dospela po dost hlbokych a dlhych uvahach, ze kde moze byt zarodok tej snahy robit vsetko akoze najlepsie ako sa da (podla okolia az moc). tento strach zo zlyhania sa mi objavuje aj v inych urovniach zivota. neviem, ci to mas rovnako, skus popremyslat.

mne to dost komplikuje zivot, a to hlavne aj preto, ze som teraz vo veducej pozicii, vediem jedno zdruzenie a firmu, ale paradoxne, cim lepsie sa snazim robit veci (a vyzadujem to aj od druhych, ale snazim sa nie nejak jebnuto na nich tlacit, skor ist prikladom a snazim sa veci profesionalizovat a menit amaterske podmienky na profesionalne pre vsetkych), ludia (myslim hlavne kolegovia a take to pracovne okolie) maju viac a viac v pici :) a s tym sa vyrovnat je fakt haluz :) teraz to zazivam naozaj kazdodenne. take to "ked je sef na dovolenke, mame vsetci v pici a nemusime nic" - lenze ked si ten sef ty, tak je to kusok neprijemne a dostane ta to zasa do haluz, ze nerobim nieco dobre? atd :))

tiez sa to odraza na tom, ze venujem 100% praci, a kedze aj frajer ma taku pracu, ze je to jeho zivotny styl, tak domacnost tym trpi, resp. nezijeme taky ten zivot ze praca vs domacnost, dost nam to splyva. v niecom je to dobre, v niecom nie, zaroven okolie vie dost frustrovat tiez... tak sa s tym treba hlavne vyrovnat. ale je to asi stastie, ze ked ta vie partner pochopit. vie?

ja som si v poslednych 2 rokoch siahla na pracovne dno + osobne, vazne rodinne problemy, a tak sa mi to zacalo nejak v hlave skladat inak, ale citim, ze to potrva. hlavny moj ciel je, naucit sa tiez mat tak v p...., alebo aspon trosku, strasne by mi to pomohlo zit spokojnejsie :) ale uz je to urcite o dost lepsie, nez pred par rokmi. lenze ma muselo dat na dno nieco fakt zasadne. viem, ze to znie ako klise, ale ja som to tak fakt mala, ze az nejaky sok ma prebral, ze wtf, spamataj sa a skus sa nejak inak postavit k veciam a calm down.

no nic, to je na dlhsie :)