Baby, mas trosku obsirnejsiu otazku.

V troch vetach - Ako je to s vasou potrebou robit veci najlepsie ako sa da? Ako zit s privysokymi narokmi na seba? Ako vobec rozoznat, ze ci su privysoke alebo je to fakt vlastna neschopnost?

V poslednej dobe mi viacero bab opisovalo velmi podobny scenar co sa deje mne.
Mne zacalo nejako sibat, v praci coho sa dotknem konci zle a vycitkami smerom ku mne, sama uz mam pocit ze robim malo (a pritom nemam ani vikendy ani dovolenky, ani len blbe Vianoce - sedela som pri pocitaci, proste stale ten isty kolotoc praca-domacnost a obcas priatelia), ze mi byt a chaos pada na hlavu, frustrovana som z kazdej kraviny. V robote som sa dostala do takych uzkostnych stavov, ze tam ani rano neviem ist. Snazila som si spravne davkovat volna a chvile oddychu, tanec (nesportujem) a veci co mam rada, ale kdesi to zlyhava. Moj chlap mi vravi ze sa zbytocne snazim byt vo vsetkom dokonala, ale ja ten pocit jednak nemam, jednak vzdy ked som kvazi polavila zacali ma vsetci naokolo drbat za kraviny (zacnem mamou, konciac v praci).