Ahoj, asi myslis neurologicke vysetrenia.

Ja som mala roky, ked som mavala spankovu paralyzu skoro denne, aj ked som si len schrupla na gauci.

Podstatne pre mna bolo vediet presne, ze to je relativne bezny stav, ze mi teda nesedi bubak na krku, ale ze sa moj mozog zobudi skor ako moje telo (toto vysvetlenie mi vyhovuje). A ze kedze v spanku dycham inak, tak po zobudeni mam pocit, ze sa nemozem nadychnut, ze mam tazku hrud/krk, a moj mozog si na to najde vysvetlenie, ze mi na hrudi nieco tlaci (bubak).

Taketo racionalne vysvetlenie by jej azda mohlo tiez pomoct. Ja som to vysvetlenie vedela hned, ako sa mi to zacalo stavat, takze som nemala cas vytvorit si okolo toho fobiu z tej skusenosti.

Prakticky uplne sa mi to podarilo odstranit tym, ze:
- nezaspavam v divnych polohach, v ktorych mam potencial na stuhnutie šije a ramien - u mna to zacina vzdy stuhnutim šije
- zaspavam vzdy s rozhodnutim zaspat, t.j. nie tak, ze by som 15-krat zaspala pri citani knihy, alebo notebooku, ale hned ako mi prvykrat klipnu oci, tak vsetko zavriem, a idem spat
- chodim spat vtedy, ked zacnem byt unavena, nie az ked som mega unavena (napriklad ked som chodila do prace, sla som do postele o deviatej vecer)

Neviem, co s toho je aplikvatelne na pripad tvojej dcery. Je mozne, ze prave to svetlo a hudba (predpokladam pustene na upokojenie a pocit vacsej istoty) podporuje paralyzu. Totiz ono to vznika najcastejsie, ked je clovek pri zaspavani vyrusovany, staci jemne. Vtedy plava vedomie napoli medzi spankom a bdenim a lahko sa v tom procese nieco pokazi.

Vseobecne sa skutocne odporuca nezaspavat "prilis unavena", zaspavat so zhasnutym svetlom (toto u mna napriklad urobilo divy, totalny uspech), bez ruchov, v prijemnom rovnakom prostredi, s umyslom naozaj zaspat.