Ak si myslite, ze djing je len postavit sa pred ludmi a odohrat svoj set, tak ste na omyle. Netreba z toho robit vedu, ale je za tym vela hodin stravenych hladanim novych veci, kym si ich napocuvas a zoznamis sa s nimi plus treba pripocitat ten pociatocny cas straveny treningom. Casom uz nemusis hrat kazdy tyzden dva razy ako spociatku, ja sa ale rad udrziavam v mojom standarde. Povodne som chcel ist dnes do skusobne a popustat na velkom zvuku tracky, je to predsa nieco ine /pocut sa/ v priestore, musel som vsak ostat dlhsie v sklade a nieco tam za brigadnikov preznackovat a prestitkovat. Aspon budu nadcasy, nech si aj sefovia vsimnu, ze sa snazim. Skisnem tak len doma, dva radlery a headphones. Spravim si playlist s asi sestdesiatimi trackmi, hrame hodku a pol, takze odohram z nich prinajlepsom 15-17. Uvidime, ako ma Kajo pusti k mixu. Obcas sa zasekne a niektori ludia si ani nevsimnu, ze hrame spolu, tazko ho od neho odstavit. Neni jediny. Spravim printscreen a poslem mu jpgecko, nech ma aku-taku predstavu, co chcem hrat. On sa k tomu zas ako ho poznam dostane v piatok poobede, ked sa skor vypari z open-office-u, popripade vsetko necha na impro. Ako vravim, neni to veda. Nabijem si prehravac novymi mixami a vecer sa idem prejst s dvomi eurami, stavim sa na jedno velke a jedno male v nalievarni, potom co dopocuvam hodinovy studiovy set. Aj toto povazujem svojim sposobom za pripravu. Nemam to len ako zvukovu kulisu k mojej prechadzke po sidlisku, pozorne sledujem ako dotycny vybera tracky, ako ich do seba miesa a tak. Predstavujem si ako aj ja skladam nieco z mojho pripraveneho zoznamu, neviem sice na co, ked b2b s Kajom vzdy dopadne inac ako si planujem. Senk laka svetlom a vravou, vezmem si desinku a sadam si k prazdnemu stolu. Minutu na to prichadza Zdenko z nasho vchodu, vsimne si ma a prisadne si.
-Co mas nove?
-Vies ze nic, Zdenko? Klasicky tyzden iba vata medzi vikendmi.
-Netreba zahalat. Treba si vediet zariadit cas.
-Tak to som si zariadil. Som viacmenej pripraveny na piatok.
-Hras niekde?
-Jj. Mame taku nasu kamaratsku akciu. Ale promo ten, co bol za to zodpovedny, spravil slusne. Dost som zvedavy, kolko sa ludi ukaze.
-Mate aj vstupne tentokrat?
-Skor symbolicke, predpokladam. Zvlastne, toto mi uplne vypadlo zistovat.
-Uvidis, aj tak z neho nic neuvidis.
-Neries to. Nerad sa bavim o peniazoch. Ak chces, napisem ta na branu.
-Ako povies. Stejne z toho nic neuvidis a ja mam navyse z piatka na sobotu nocnu, takze sa neunuvaj.
Zdenko je stary mladenec, ma dobre cez 40, ale obcas ho v meste stretnete na takych akciach, o ktorych mu niekto poreferuje a on sa ide presvedcit, ze jeho teza “Elektronicka hudba uz davno nie je to, co byvala" nabera v zavislosti od casu na svojom vyzname. Zacne zase svoju otrepanu pesnicku o mladosti v Boccaccio disko klube a vo velkom ucku, tisickrat pocute. Prepinam na autopilot a svoju pozornost radsej obratim na zacinajuci zapas ligy majstrov. Sused sa podujme, ze kedze ma hudba neuzivi, tak mi to aspon zlahka vykompenzuje pivkom+poldeci, co idu na neho. Podakujem, no drzim sa na pozore. Nerad chodim do prace po slopacke. Ja sa vopred priznam, ze nemam krytie, na to aby som potom druhu otocil, on ze to nic. Ze nech si len s nim strngnem. Ako predajna devka sa necham kupit dvomi drinkmi, opat trepeme spolu, futbal je zrazu len kulisa, aj tak tie tymy nepoznam, ani hracov. Ked navrhuje druhu rundu, slusne odmietnem, dvihnem sa a do polhodky doma spokojne odfukujem.