Tento pohlad mi je doverne znamy. Prazdny klub. Pozeram sa na neho spoza mixaku. Aj by som povedal, ze spoza gramcov, ale ja z nich uz nehram, hlavny host hra liveact z abletonu a dj co ide nakoniec pouziva tak ako ja istu formu plastoveho kontroleru na ovladanie mixovacieho softwareu. Doba pokrocila. A s nou aj moznosti. Rozkladam si pocitac, zapojim si zvukovku, prepojim to s mixakom, dnes hram z Ecleru, z ktoreho hravam velmi rad, vzdy lepsie ako nejake noname alternativy, nie je dobre za kazdu cenu setrit. X1ka sa rozvieti, prebehnem si playlist, vsetko sedi, tak ako som si to pripravil. Pustim nachystany track, ktory sluzi len na soundcheck. Barman mi tam s tym vypomaha, ja sa nejak nemam k tomu, aby som sa naucil zaklady akustiky. Mal by som no, najvyssi cas. Do klubu sa este nenahrnuli prvi hostia, tak si zbehnem pre pivko a 22 30 pustam prvy track. Dnes mi nerobi garde nikto. Hugo ostal doma, stara mala nejake poznamky, tak si dnesok odpustil. Hugo je normalne moja prava ruka. Chodiaci talizman. Vzdy sa citim sebavedomejsie, ked ho mam po ruke. Co uz. Nateraz sa musim zaobist bez neho. Zacnem ako obvykle ambientnom, potom prejdem na take tichsie tracky, Rosella to isti. Toto je udel dj-ov ako som ja. S puncom warmupovy chalanko. Som rad aj za taketo hrania, to je jasne. Len to publikum by som uz privital vacsie. Zacinam vzdy len pred barmanmi a satniarkou, koncim ked sa osadenstvo dvihne od drinkov, aby si vypoculo headlinera, za ktoreho si zaplatili a ktory ich priviedol do klubu. Nebojte sa, nenamyslam si, ze som magnetom na platiaceho posluchaca. Sice uz hram dost dlhu dobu, na to, aby som sa zbavil nalepky novacik, fanuskovsku zakladnu som si zatial nevybudoval. Prvu polhodku setu mam vopred pripravene poradie, komp za mna vykonava gro prace, som v chille. Par cezpolnych a early birdz, neviem ci spravne rozumiem danemu pojmu, /co lezi, nebezi/ mi tvoria kulisu a mne sa hned lepsie pohopkava za pultom. Skladby nechavam hrat skoro v celej svojej dlzke, aj ked mixujem dlho a postupne. Pomaly prechadzam k impru. Nateraz sa mi hodi tento starsi sleeparchiveov track, potom ho vymenim tymto ripovanym whitelabelom, uz sa do toho dostavam. Skromne osadenstvo si podupkava, kyvka hlavami, ako feedback staci. Pamatam aj hrania pre uplne prazdne kluby a bary. Nejsom narocny. Vsimam si jednotlivych ludi, ci ostavaju alebo odchadzaju a ak odidu, ci sa vratia. Rozdrobene particky, jednotlivci, niekto prisiel v pare. Gestikulujem vehementne na barmana ci mi nemoze doniest este pivko, bez uspechu. Budem musiet susit hubu a po hrani pride odmena. Ako som uz povedal, Hugo cvaka kartu, tak mam budget iba pre seba. Mozno sa mi podari aj strieskat sa. Z patnastich eur na bare a desky na ruku, pripocitajte si, ze som naposledy jedol na obed dva salamove rozky, to by sa aj dalo zmaknut. Nie, neratam s tym, ze by niekto pozval warmup dja. Malokto sa pristavi po hrani a verbalne vyjadri svoj nazor, ci uz kriticky alebo pochvalne. Som vypln. Promoter tejto akcie, naky Noro, sa djingu nevenuje. Tak si nas pozyva externe, ved sme radi za kazdu prilezitost si zahrat. Medzi nami je pretlak. Vela djs, malo klubov. Je to lepsie ako cca 5-6 rokov dozadu, za to djov sa vyrojilo neurekom. Nikomu nebranim, konkurencia moze byt aj motivujuca a novi nadsenci, tych ja mam rad. Postupne prechadzam ku koncu, uz sa aj Noro s hostom objavili, rovna si tu masinky a macbook, ja uz tiez tie tracky nenechavam hrat v celistvosti. Dostal som sa do svungu, az na jeden Horizontal Ground, neviem akym sposobom zle nagridovany, mi to ide okej. Dokonca som si dovolil aj accapellu. Nikto ani nespoznal. Vnimam to kladne. Pomaly mi hviezda zacina naznacovat, ze nastal jeho cas, pustim tam jednu acidovu klasiku z 93ho na zaver a porucam sa. Zbalim si veci do tasky, stavim sa vysmadnuty na bare, stretnem JDiho a Kusa, podame si packy, chalani zhodnotia, ze sa kazdym hranim lepsim. Jim Beam ide na nich. Pozrime, ake je prijemne pomylit sa. Beham po podniku z jedneho rohu do druheho, tam stretnem Barboru, tu zas toho maleho, co si neviem spomenut, nikdy ako sa vola tak je zakazdym len brasko, rozhodnem sa usetrit tu desku, necham zratat ucet, dam si jeden Jim Beam na cestu, co mi este vyjde a porucam sa. Aj zajtra je den. A deska je deska.