Aj ja, aj Kajo, pre nas oboch je techno cislo jedna. Kajo robi niekde v tych vyskovych budovach pri Poluse, Lakeside Park, myslim sa to vola. Pracuje pre finsku firmu, domyslite si aku. Na svoje obrovske stastie nie je v telefonickom kontakte ani s klientom, ani so spolupracovnikmi, takze sefka nema najmensie pripomienky, ked ma cely den na usiach JBLka a pocuva ci uz mixy alebo nove mnamky. Alebo aj stare mnamky, pre pripomenutie si. Cely den si cita tie zvlasty z RA, neviem sice ci existuje suvis medzi prehladom v rubrikach a hranim pred ludmi, budis. Ja si na zivobytie zarabam ako skladnik. Prenasam krabice, k vysokozdviznemu voziku ma veduci nechce pustit, vraj som este nedozrel. Ja v praci hudbu pocuvam len z reproduktorov, aj to rockove hity, nie vzdy zrovna po chuti. Ale tolerantnost je jednou z cnosti a ja si ju milerad pestujem aj tymto sposobom. Obaja vedieme podvojne zivoty. Pracovny ramec nasich existencii pre nas nepredstavuje nic ine len zdroj financii. Plus zamestnaneckych benefitov v Kajovom pripade. Fini ho rozmaznavaju. Dobre mu tak. Nasu snahu smerujeme do sonickych konstruktov, ktore sa odvyjaju v opakovani. Nie kazdemu to vnucujeme. Ja sa napriklad o techne v haku vobec nebavim. Odpozoroval som kazdeho hudobne preferencie, prienik medzi nasimi chutami nejestvuje. Kajo sa snazil zaposobit na jednu stazistku a pozval ju ked sme v spolocnom sete pripravovali podu pre jedneho cernoska az z Brooklynu. To bola velka pocta. Stazistka prisla rovno z treningu, unavena, tak jej Hugo narysoval jednu refreshing, for good measure. Kajo si ciarku nepridal. A ani nedal. My dvaja sme voci tymto substanciam imunni. Ja ani nemam potrebu to skusat. Bodka. Nemajte nas vsak za jednostranne zameranych puristov. To nie. Obaja mame popri fourbyfour aj ine zanre v merku. Na Kaja by ste to nepovedali, ale ked potrebuje ukludnit, pusta si nujazz. Ja som zas dost zavisly na EBM. Keby som nehraval techno, urcite sa naucim robit muziku a dam sa dokopy s nejakymi takymito. Netreba vsak robit sto veci naraz. Obaja sa aktivne sustredime len na to, co je o nas /hyperbola/ zname. Styri tridsat, na dnes padla, prezleciem sa pri svojej skrinke, pipnem sa, elektricka ma odvezie do centra, zatial si prebehnem dve epecky, co som vcera ukradol. Rendezvous, Hugo, jeho mladsi brat Adam, Kajo und ich. Kupime si piva v Lidli a odstavime to na lavicke. Krpec Adam je mrte scitany, pritom je aj dost street wise, ziadna naivka, co sa bude ohanat teoretickymi principami, ked sa schyluje ku kopancom. Hovori nam o nejakom americkom zidovi, ktory spochybnuje holokaust, vraj je to zneuzivane na vyzmikanie nemeckych a zidovskych bank a v konecnom dosledku sa tie peniaze aj tak nedostanu k obetiam. Teda nie spochybnuje, skor poukazuje na jeho zneuzivanie. Som rad pri tomto malom talente. Niekedy dokonca aj Hugo sklapne a pocuva. Citit z neho hrdost. Ale tu dobru. Dopraje mu. Ale prestat sa nenecha. Pozrite s cim na nas vybehol.
-Vies co som si vas technaroch vsimol?
-No skus...
-Ze ste skoro vsetci do puntiku eskapisti.
Kajo kuka, je mu sice jasne, ze neznamy pojem ma od juniora, co to ale chce znamenat, to si uz domysliet nevie. A ani ja ak mam pravdu povedat.
-Co sme?
-Eskapisti. Utekate od niecoho. Ale viete, co je na vas aspon pekne? Ze vy utekate za niecim, co ma ako tak zmysel. Ty vies, Kajo, ze pre mna to vase hudobno, je len tuctuc. Paci sa mi to obcas, ale mimo Our own business si to nepustim jak je rok dlhy. Lenze nie vsetci, co si pridu na vas basavel odfrknut utekaju za niecim konstruktivnym.
-To trochu rozved.
-Psychicke poruchy, marginalne zivly, zakomplexovani skrachovanci, scena.
-To sa to ale dobre pocuva od dilera pika.
-Ja som tiez neni bez viny, beriem, ale ja to na prijimacom pohovore neuhram jak ty. Ale neodbocujme. Ti, co sa necitia dobre v realite, si vytvaraju svoje vlastne svety. Subkultury. Je im tam dobre, z toho ich nevinim. Vsetci sa chceme mat dobre. Ver mi. Ja viem rozpoznat eskapistu.
-Ze mi vytvorime prostredie, kde sa ludia na par momentov citia sami sebou, za to sa mam citit previnilo?
-Zas kecas. Sam sebou by si sa mal citit v prvom rade mimo stroboskopu a tiez nie pod vplyvom nejakeho dobreho stimulantu.
-A prave preto neviem, ze prave ty k tomu davas rozumy.
-Co to meni na pravdivosti, toho co som povedal?
Kajo zmlkne. Premysla, hlada nieco, coho by sa chytil.
-Viem, co chcem povedat. A ja ti davam za pravdu. Ja vytvaram eskapistov v ovela vacsej miere ako ty od mixpultu. Ale myslim, ze nieco pravdy na tom bude.
Adam len pozera do zeme. Ked hovori starsi brat, zakazdym mlci. Je to pozoruhodne, aky panuje medzi nimi respekt. Obojsmerne.
-Takze?
-Idealny pripad by bol, aby sa nevytvarali podvojne svety. Odkaz Yom Kippur netrva len tyzden.
-Ser na to, prosim ta. Nepouzivaj raz zidovske, raz moslimske realie, podla toho, ako sa ti to zrovna hodi. Dobre?
-Toto beriem vole, zacinam sa stracat v tom mojom pluralizme. Vies, ja si skratka neviem vybrat. A vobec, neni moja chyba, ze sa da na mna aplikovat to Heckove “I dont know why my father told me that G-d doesnt exist".
Adam prevrati dopitu plechovku, zdvihne sa a povie
-No podte, vy socialisticki realisti.
Hugo ho pohladi po hlave, Kajo sa na mna totalne dezorientovane pozrie a zahabka
-To je nejaky ich sukromny vtip zas?
-Hecko, Drevena dedina, Cervene vino. Socialisticky realizmus.
Vsetci sa svorne tlemime a vykracujeme si smer najblizsia krcma, kde necapuju bazanta.
Atonement in its purest form, btw :D