- /črep/, CZ /střep/
- zdedené slovo: PIE *(s)kerp-os "odtrhnutý"; I.pal.,nom.konc. -> PSl *čerp-u "nádoba"; 2.liq.met.,uml.skr. -> CSl *črěpъ (AP c); tilg.,Havl.z. -> črep (v CZ ep./st/ -> střep)
b) abl.nul.-st.,iteratív *(s)kr̥p-eh₂- "vytrhávať"; PBS-son.,I.pal.,inf.konc. -> PSl *čirpāˀ-tēi; monoph.,uml.skr.,jer.ep. -> CSl *čьrьpati (AP c); Havl.z.,druh.konc. -> čerpať

- OCS чръпати "čerpať", 1.os. чрѣплıѫ, BCS чрѣпъ "črepina", BG/RU/UA череп "lebka", PL trzop "nádoba, črep", czerpać, SC crȉjep "črepina"; OCz čřieti
- LI kir̃pti "sekať", LOT cirpt "holiť", OPr kerpetis "lebka"; LAT carpere "sekať, trhať", excerpō "vyberať", myk.GR ka-po "sekať", CGr karpos (καρπός); "plod", chet. karpiie-zi "zobrať, dokončiť"; AL karpë "skala" (?; viď tu);
(PGer *harbitas ->) EN harvest, DE Herbst "jeseň", ONor harfr "orať"
- črepina, črepník; dok. vyčerpať, druh.nedok. vyčerpávať; črieť, čriedlo, čerpadlo, čerpací

- sémantické prepojenie "lebiek" a "nádob na tekutiny" (z čoho vychádza zrejme aj význam slova čerpať) má kultúrnu paralelu v dejinách vých.Európy - pitie z lebiek porazených nepriateľov je doložené už u Keltov a Skýtov, známe sú prípady ako osud ruského kniežaťa Svjatoslava (+ 972) v rukách Pečenehov či byzantského cisára Nikifora (+ 811) porazeného Bulharmi; v BG sa tento zvyk zrejme uchoval aj do kresťanských čias - cár Kalojan si podobne r.1205 spravil pohár z lebky Balduina Flanderského, vtedajšieho latinského kráľa v Carihrade
- podobný významový posun je aj v LAT teste "nádoba, črepina" -> FR tête "hlava", a zrejme tiež vo východisku výrazov SK čaša a LI kiáušė "lebka, škrupina" (viď tu)

keywords: črep, o-osnova, podst.meno; čerpať, nedok., sloveso
zdroje: Derksen, Harper, Holzer, Kloekhorst, Rejzek, de Vaan