- /(t)céra/; CZ /(t)cera/
- zdedené slovo: PIE *dʰugh₂-tēri-s "dcéra"; deasp.,regr.assim. -> PSl *duktē, gen. *duktēre; uml.skr.,skup.pal.,a-osnova -> CSl *dъcěra (AP c); Havl.z. -> dcéra

- OCS дъшти, BG дъщерия, MK ќерка, PL córka, RU доч, SC kćî, SL hćî, OCz dci
- LI duktẽ, OPr duckti "dcéra"; sans. duhitar (दुहितृ), Avest. dugǝdar-, nPer doxtar ( دختر), ARM dustr (դուստր), CGr thygatēr (θυγάτηρ), Cel duxtīr "dcéra", chet. tuttariiati-iš (du-ut-tar-ri-ia-ti-iš) "držiteľka úradu", luv. tuwatra-, toch. ckācar; (PGer *ðukter ->) EN daughter, DE Tochter, ONor dóttir, GOT daúhtar "dcéra"
- dcérsky, dcérenka, dcéruška

- dĺžka v SK dcéra či PL córka je zrejme kvôli vplyvu zdrobneliny (podobne ako napr. v žena -> žienka); korene bez akútu sa tu predlžujú pravidelne (viď tu §9)
- vývoj prebehol z PIE do SK zhruba takto: PIE *dʰugh₂tēris, regr.assim. (PBS/PGer, ~3000 BCE) -> *dʰuktēris, vznik r-osnovy (~2000 BCE) -> PBS *dʰuktē, akuz. *dʰuktēris, deasp.,PBS-konc. (~2000-1000 BCE) -> PSl *duktē, akuz. *duktēri (mobil.prízvuk), skup.pal.,uml.skr. (~750-820 AD) -> *dъkťě, akuz. *dъkťěrь, assib. (~900) -> akuz. *dъcěrь, druh.nom. *dъcěra, zdrob. *dcěrъka, pret.dĺženie, Stang.z. (~950) -> *dcérъka, Havl.z. (~1000) -> dcérka, druh.ne-diminutivum dcéra

keywords: dcéra, dl.kles., r-osnova, príbuz.vzťah, podst.meno
zdroje: Dybo, Derksen, Harper, Holzer, Kloekhorst, Rejzek, wiktionary