Predstav si, ze pracujes v robote 10 rokov a 10 rokov mas toho isteho sefa. Je to dobry chlapik, obcas s nim zbehnes na pivo, je s nim vzdy sranda, nesnazi sa ta podrazit., ked urobis nejaky pruser, postavi sa za teba. Proste super sef. Ale po 10 rokoch tvoj sef nepodava uz take vykony ake by mal podavat. Praca ho uz az tak nebavi a chodi tam len zo zvyku. Ked pride nahodou nejaky problem, uz nema az taku motivaciu pustit sa do jeho riesenia s takym entuziazmom ako volakedy. Ani ty, ani dalsi tvoji kolegovia onho nechce prist, lebo ved je to super chlapik a dobry sef. Potom ale pride rozhodnutie vedenia, ze sa rozhodnu s nim ukoncit zmluvu. Ty si z toho smutny, lucis sa so sefom, spolocne sa najebete, zaspominate na to co ste vsetko zazili a šmitec.

O den na to ta v kancelarii caka novy sef. Zo zaciatku vam to moc neklape, lebo nie ste na seba zvyknuti. Obcas chce po tebe nejake nove veci a ty frfles, ako to ten predosly robil lepsie, lebo po tebe nechcel zbytocnosti. Zrazu nevies poriadne co mas robit, vela veci sa zmeni. Ale po par mesiacoch prides na to, ze ten chlapik je tiez celkom fasa. Ze je s nim na pive mozno vacsia sranda, lebo si da aj speka :) A hlavne pride s novymi napadmi, zlepsi ti pracovne prostredie a praca ta zacne opat bavit, aj ked si uz pomaly uvazoval nad tym, ze ju tiez zmenis.

And this is it