24.09.2015-8:41:54 :: Remember, remember, the velvet November


node:	24.09.2015-8:41:54
template:	4
parent:	Klub Rodicov Kyberie
owner:	ZazvoR
viewed by:
created:	24.09.2015 - 08:41:54

cwbe coordinatez:
101
63539
63556
1122092
8003882

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Weaponized C...	0
krokobox gomont	0

moja 4 a pol rocna slecna si v poslednom case zacala hrozne vymyslat. Take veci ktore sa ocividne nezakladaju na pravde ale ona bude svato-svate tvrdit ze to je pravda. Napriklad ze bola s dedom na zeleznej studnicke (dedo ju chodieva varovat ked zachorie a je mimo BA, urcite ani netusi ako sa tam dostat) a ze je to isto pravda. A kopec podobnych vymyslov.

Povedzte mi pls, je to iba vyvojova faza a fantazia jej pracuje na plne obratky, alebo je to nieco co by bolo treba riesit?

000001010006353900063556011220920800388208004198

hehe imo normalna vec, mne tiez mala dava niekedy uplne bludy:) zubarka mi minule hovorila, ze kedysi davno letela jej mala s babkou lietadlom (vtedy letiet lietadlom bola udalost a vsetci v skolke vedeli kedy poleti prec a kedy naspat).

No a zrovna vtedy padlo lietadlo a pisalo sa o tom v novinach aj v televizii to bolo, velka katastrofa. Ona na druhy den nastupila do skolky, a zo skolky jej mame volali, ze su teda velmi radi, ze ona jedina zazrakom prezila (mala im to cele vysvetlila aj s hrozostrasnym opisom ako to prebiehalo).

imo rozvijaju fantaziu, ja som kazdy den rozpraval jak som cestoval krajinami, vymyslal som si zvierata, krajinu, vsetko dokonale presne opisoval..

00000101000635390006355601122092080038820800419808004224

no ja dufam ze je to iba taka vyvojova faza.
Moja expertka ale dokonale kombinuje real veci a situacie, ze clovek by aj uveril, keby nepoznal okolnosti, skoro jak nasi politici :D

0000010100063539000635560112209208003882080041980800422408007507

Je to bezna vyvojova faza, ale je dolezite aby bolo dietatu s citom pripominane, ze treba oddelovat realitu a fantazu. Ked sa na to kasle - ako u nas doma - tak to dopadne tak, ze dieta na to musi prist same - a pre mna to teda nebola prijemna cesta.

000001010006353900063556011220920800388208004198080042240800750708007648

no ja sa jej to samozrejme snazim vysvetlovat, fakt ma bujnu fantaziu teraz. Snazim sa jej vysvetlit ze vymyslat si veci (zapojenim fantazie) je ok, ale klamat je zle. Akurat niekedy rozlisit medzi jednym a druhym je pre nu asi zlozite..

000001010006353900063556011220920800388208003944

Treba to podla mna riesit.

Toto sme riesili nedavno na facebooku, takze mam plnu hlavu veci okolo toho. Poviem ti moju story, skopcim to rovno z facebooku a poupravujem:

Ja som strasne klamala, ked som bola mala, aj v puberte. Vzdy v tych najnepodstatnejsich veciach. Zbavila som sa toho az v dospelosti. U mna to bolo ciastocne o tom, ze som povedala prve, co mi prislo na um. Druha cast toho bola, ze to, co som si vymyslela, mi doslo zaujimavejsie ako to, co sa skutocne stalo, a ja som naramne chcela byt zaujimava a stredobodom pozornosti. Zvykla som prehanat a vymyslat o stosest. Mozno by pomohlo upozornit dceru, ze kym odpovie, nech si to premysli, a uistit ju, ze pravda je vzdy zaujimavejsia, ako vymysel. U mna to bolo ovplyvnene podla mna aj tym, ze moja mama je rovnaka (dodnes), a ja som tym bojovala o to, aby sa mi dostavala pozornost od ostatnych, kedze popri mojej mame sa inym ludom v skupinke moc pozornosti nedostane. Cize pozriet sa mozno aj na seba, v tomto pripade, moze byt. Oducila som sa to az vtedy, ked som s tym bola konfrontovana mojim muzom, ze ci som si toho vedoma. Ja som si toho bola vedoma, ale nebrala som to tragicky. Az v podstate on, kedze ma pozna, mal vzdy moznost ten vymysel odhalit. A az to, ze niekto hned vidi, ze je to vymysel, mi umoznilo to spracovat tak, ze som s tym co najviac prestala.
Klamala som uplne bezdovodne aj v takych veciach, ze "zjedla som tri broskyne", ked som zjedla len jednu. Proste vzdy som o kusok zmenila alebo prilepsila tu pravdu, aby bola zaujimavejsia.

Este doplnim: to, ze by mi niekto povedal, ze nemam klamat, lebo potom mi nebudu verit, to by mi nebolo vobec pomohlo. Lebo v dolezitych veciach som ja nikdy neklamala, praveze len v tych nepodstatnych, ktore vylepsovali realitu. To, ci mi uveria dospeli ma ani tak velmi nezaujimalo, ale to, ci mi uveria rovesnici. A rovesnici stvorrocneho dietata uveria HOCICOMU. Akonahle som zistila, ze ked poviem nieco jemne vylepsene, tak budem viac stredobodom pozornosti, tak ma nic nemohlo zastavit.;]] Ciste opajanie sa mocou nad rovesnikmi. Tiez som ich chcela velmi potesit, a ked dal niekto najavo, ze ho potesilo to, co hovorim, tak som si kludne vymyslela nieco, co som vedela, ze niekoho potesi. Cize taky dualny altruisticko-sebecky dovod.

U mna to suvisi aj so sebavedomim. Navonok som maximalny extrovert, v skutocnosti tazky pocit nehodnotnosti, menejcennosti, a prudky nihilista. Ale musim povedat, ze nedavno som si uvedomila, ze to je vylozene tou mojou mamou. O priazen ostatnych v akejkolvek socialnej interakcii v rannom detstve som vzdy musela bojovat s nou - kedze v kazdej konverzacii na seba strhava vsetku pozornost. Vdaka tomu som vsak dnes najvacsi narcis a najlepsie sa citim pred publikom. ;] Najvacsiu ziadost mam totiz po pozornosti a validacii. ;] Clovek by sa az divil, kedze moc do spolocnosti nechodim. Ale ked som niekde s ludmi, vylozene sa musim kontrolovat, aby som nebola stredobodom pozornosti a aby som dala priestor aj ostatnym na sebavyjadrenie. Takze je mozne, ze podpora sebavedomia by v tomto pripade dcere neuskodila.

Ako dalsiu vec, co poviem, moja babicka mala zas taku vec, ze mi neverila, ani ked som hovorila ocividnu pravdu, alebo ked som hovorila svoj nazor. Pricom nie je mozne "neverit" nazoru, nazor nie je predmetom viery alebo neviery. Zvykla hovorit "Tinuška, nevymýšľaj." Keď ja dnes počujem slovo "nevymýšľaj", tak mám hneď tlak 250, normalne fyzicka reakcia na to slovo. Vnimala som to totiz ako najvacsiu nespravodlivost, aby mi niekto povedal, ze si nemam vymyslat, ked hovorim overitelne fakty, alebo dokonca svoj nazor. Dodnes to vnimam extremne silno, ked niekto apriori neveri dietatu, len preto, ze to co hovori je trosku nepravdepodobne. Totiz dospeli maju tendenciu dietatu klamat stale, o trivialitach ["nemozme kupit cukriky, uz nemam peniaze..."] a neuveritelne ma vytaca ta dualita pristupov.
Zlozita tema.;]
Osobne mienim byt v tomto velmi striktna, k dietatu sa v tomto staviam rovnako ako k dospelemu - ziadne vymyslanie a klamanie z pohodlnosti vo vztahu nema miesto, na ziadnej zo stran.

V pricnipe v tej konverzacii, ktoru sme k touto viedli, vysli na povrch rozne veci, a skusenosti viacerych so svojho detstva odrazali to, co aj moje - snaha o pozornost, ktoru tak vie dieta najlepsie ziskat, snaha o validaciu cez pozornost, superenie o pozornost s matkou alebo surodencami, nizke sebavedomie, dieta si potencialne mysli, ze nie je dostatocne zaujimave same o sebe, tak prikrasluje.

Celkovo velmi zlozita tema.

00000101000635390006355601122092080038820800394408005515

Ja som tiež kedysi strašne klamala a vylepšovala realitu z rôznych dôvodov.
Nakoniec som dostala takú príučku, že ak mám klamať alebo poviem niečo inak tak mám v hlave strašnú haluz a ak si uvedomím, že som niečo povedala inak, musím sa opraviť lebo mi to lezie potom hlavou aj keď je to hodinu po :))
Čiže určite odporúčam dieťaťu vysvetliť a vštepovať, aby neklamalo. Vždy je to jednoduchšie ako "preúčať" to už dospelého človeka :)

0000010100063539000635560112209208003882080039440800551508005682

Tiez si myslim, ze cim skor s tym clovek prestane, tym lepsie pre neho.;]