---data :: Something smarter than us is going to emerge


node:	---data
template:	3
parent:	personal notepads
owner:	truce_erizame
viewed by:
created:	08.05.2004 - 12:59:47

cwbe coordinatez:
101
792011
798639

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

binary riot	0
truce_erizame	0
s7	0
1378	0
dontbelight	0
andos	0
krokobox gomont	0
kv9do	5

ok, tak sem

00000101007920110079863906907322

muj den zacina predpolednem,
cigaretu,
uz jsem se omluvila, stihnu ji tedy
& kava & vana & v presne vymezene pulhodine
jeste muzu chvili zit, nez vyjdu ven,
byt jako externi clovek skryvajici
niternost,
ta obziva se sama neulovi
a konecne,
my nepatrime jen Morfeovi.

00000101007920110079863906907034

sestry.
jsme schovanky ustavu Svet, v malych uniformach a v nocnich kosilich
si septame
vecer
kdyz Madam Kronasova zhasne
co se kazde delo a
spatrujeme v tom, ze se drzime za ruce
ze jsme sestry

Kdyz me tlaci ego, nebo bota s kaminkem kterou si na just nazouvam kazdou sobotu,
kdyz ze me tece krev, z te rude prazdnoty,
kdyz si ma sestra potrebuje pichnout injekci,
a kdyz hledame muze s dutkama,
vidim ze nejsem sama.

Pojde si hrat, a pojdte psat,
v teto realite byvam nekdy tak sama,
ze mozna vic nez jen nekdy,
a pokud ti chybi nekdo jako signifikantni ona,
prijd si septat pod perinu
do spolecne loznice
v nasem sirotcinci.

A chci vam rict uplne vsechno, a
chci o tobe vedet uplne vsechno.

0000010100792011007986390690703406907037

a cim to je ze neznam strizlivost,
ze ji uz strasne dlouho neznam,
ze
jakobych reflektovala jen svoje pocity,
ostatnim k pohrdani,
k blazeovanemu vysmechu,
jaky se prokazuje dospivajici dceri,
jakto ze toto populnocni zoufalstvi,
jakto ze rivotril a vino anebo jeste neco,
jaktoze,
kdyz zitra mam novy den v praci po nemocnych prazdninach,
kdyz mam povinosti vuci svetu byt plne tam a v nem a
funkcni,
a ze jsem nenapsala skoro ani radku co by stala za to,
ale v pondeli nadranem to sepisu,
bez rozmyslu a vim
ze toto cele dny hledam,

...

00000101007920110079863906761840

DESET KROKŮ K SEBELÁSCE (podle Louise L. Hay)

1. ZANECHTE VEŠKERÉHO KRITICISMU. Kritizování nikdy nic nezmění. Odmítněte kritizovat sami sebe. Přijímejte sami sebe přesně takové, jací jste. Každý se mění. Když se kritizujete, jsou vaše změny negativní. Když se chválíte, vaše změny jsou pozitivní.

2. NESTRAŠTE SE. Přestaňte se terorizovat svými myšlenkami. To je příšerný život. Najděte si pro sebe symbol, při jehož představě je vám dobře ( já mám žluté růže ). Kdykoliv vás pak napadnou chmurné nebo děsivé myšlenky, představte si tento symbol a od něj přejděte k veselejším myšlenkám.

3. BUĎTE K SOBĚ LASKAVÍ A MĚJTE SAMI SE SEBOU TRPĚLIVOST. Buďte k sobě něžní. Netrapte se. Mějte se sebou při učení nových myšlenkových pochodů trpělivost. Chovejte se sami k sobě jako k milované osobě.

4. BUĎTE LASKAVÍ KE SVÝM MYŠLENKÁM. Nenávist k sobě je vlastně nenávist k vlastním myšlenkám. Nezlobte se na sebe za to, že myslíte. Prostě nepříjemné myšlenky změňte.

5. CHVALTE SAMI SEBE. Kriticismus podrývá vašeho ducha. Chvála duchu prospívá. Chvalte si sami sebe co nejvíc. Neváhejte se pochválit za každou maličkost.

6. BUĎTE SAMI SOBĚ OPOROU. Najděte způsob, jak být sami sobě oporou. Obraťte se na své přátele a dovolte jim, ať vám pomohou. Člověk musí být silný, aby dokázal požádat o pomoc v okamžiku, kdy ji skutečně zoufale potřebuje.

7. MĚJTE POCHOPENÍ PRO SVÉ NEGATIVNÍ POSTOJE. Uvědomte si, že jste si je vybrali pro to, abyste uspokojili určitou potřebu. Nyní však nalézáte nové, pozitivní způsoby, jak vyhovět daným potřebám. Proto své staré negativní postoje s Láskou propusťte.

8. PEČUJTE O SVÉ TĚLO. Nechte se poučit o správné životosprávě. Jaké živiny tělo potřebuje, aby bylo v optimální kondici a dosahovalo co nejvyššího výkonu? Jaká cvičení nebo činnosti vám budou svědčit? Pečujte a starejte se o chrám své duše.

9. PRÁCE SE ZRCADLEM. Dívejte se sami sobě často do očí. Dávejte najevo rostoucí Lásku, kterou k sobě cítíte. Odpusťte si při pohledu do zrcadla. Odpusťte také svým rodičům. Alespoň jedenkrát denně si řekněte: „ Miluji Tě. Opravdu Tě miluji..."

10. PUSŤTE SE DO TOHO OKAMŽITĚ. Nečekejte, až vám bude lépe, až zhubnete nebo dostanete novou práci. Začněte ihned - tak , jak vám to půjde nejlépe.

(Zdroj: Zdravi4U.cz)

00000101007920110079863906112916

Marek mi na facebooku poslal pozvanku na akciu Napis Kanikovi "nech neni pica"
..velmi jemne povedane.
Chce znizit socialne davky tym najchudobnejsim, co socialne, davky na deti.
Ak ich matka/rodicia, to je vlastne celkom jedno, nemaju platene zdravko.

napicu mi je z toho, aki ludia tam vladnu.
u nas sa rozkrada, na Slovensku zdiera.

A tiez nechcem zit tam, kde zatvaraju ludi za hulenie.

Nenavidim ta, ty cierna diera plna nespravodlivosti, naivity a dusevnej chudoby.

0000010100792011007986390611291606113119

Já mám hrozně ráda Slováky :-) Prostě když oni mluví, to je něco neskutečně něžnýho a krásnýho. Když mi ten můj v postýlce říká: ty muoj chrobáčik, lubim ťa. z toho já nemůžu.

Z toho ja taky nemuzu. Z toho mi je totiz na zvraceni.

00000101007920110079863904240645

data x ray look

00000101007920110079863903396840

gilles deleuze - rokovania (1972 - 1990)

sprvu silne, sprvu mnou vety prechadzaju ako vedenim, zasahuju, roztvaraju, objavuje sa fyzicka citlivost na text: ked skrz precitane zostupi do tela myslienka ako blesk, zimomriavky a nahly pocit precitnutia pri ktorom sa tlacia slzy do oci a na perach sa vynara usmev blazna medzi blaznami, ktory v sebe nesie Myslienku o ktorej nikto nevie, na kratucky okamih az pokial sa dnu zase nevleje cely svet, a jeho nezaujem.

pokladame knihu za a-signifikantny strojcek. Jedinym problemom je: "ci to funguje a ako to funguje ?". Ako to funguje pre Vas? Ak to nefunguje, ak nic nejde, vezmite si druhu knihu. Toto druhe citanie je intenzivne citanie; bud nieco ide, alebo nejde. Nic tu netreba vysvetlovat, nic chapat, nic interpretovat. Je to ako elektricka pripojka... ..Pisanie to je jeden tok medzi ostatnymi, tok ktory vzhladom na ostatne nema nijaku vysadu a ako prud, protiprud, vir vstupuje do vztahov s ostatnymi tokmi, s tokom hovien, spermii, slov, erotiky, penazi, politiky, atd..

potom multiplicity, tela bez organov, plosiny, zahyby a linie; linie uteku, subjektivacie, stroje, strojceky tuzby, stroje vojny, ritornely. nejde to, su to len odkazy na - , a nejde to snad ani ludom co s deleuzom robia rozhovory, a on im na rovnake otazky takmer az ironicky odpoveda rovnakymi odpovedami a obrazmi. ba, mozno si ich uz natolko zdokonalil, ze staci tvrdit to iste tak isto, ako politicky program, ako donekonecna sa opakujuce posolstvo z vesmiru.

Na samom konci preskoci opat vyboj, Deleuzove Postskriptum o kontrolnych spolocnostiach, vybuchuje ako manifest, metá vyznamy nadsvetelnou rychlostou priamo do vedomia, vizionarsky predbieha dobu, a prorocky vesti:

"Je nemiestne vyvolavat obavy alebo nadeje, treba hladat nove zbrane".

00000101007920110079863903309592

this scar is a fleck on my porcelain skin
tried to reach deep but you couldn't get in
now you're outside me
you see all the beauty
repent all your sin

it's nothing but time and a face that you lose
i chose to feel it and you couldn't choose
i'll write you a postcard
i'll send you the news
from a house down the road from real love...

live through this, and you won't look back...

there's one thing i want to say, so i'll be brave
you were what i wanted
i gave what i gave
i'm not sorry i met you
i'm not sorry it's over
i'm not sorry there's nothing to save

i'm not sorry there's nothing to save...

00000101007920110079863903189978

lub ma
o trosku viac nez si zasluzim
ale nie tolko aby som mrhat

co i len raz skusil, nou tebou sebou
hrou? spravodlivou?
kde kazdy je porazeny, viem

Inu wa wan wan to naku.

00000101007920110079863903181967

11.prikazanie panny oraleanskéé :p

nehryž,
cmulaj,
polykaj!!!

Inu wa wan wan to naku.

00000101007920110079863903180717

vo vlasoch vlčí mak
a v ústach
mäkký mŕtvy vták

Inu wa wan wan to naku.

00000101007920110079863903177254

less dream, more live.
less think, more act.
less love, more fuck.

00000101007920110079863903168574

October
And the trees are stripped bare
Of all they wear
What do I care

October
And kingdoms rise
And kingdoms fall
But you go on...and on...

____________________________::::::::::::::::::::::::::____________________

Don't move
Don't talk out of time
Don't think
Don't worry
Everything's just fine
Just fine

Don't grab
Don't clutch
Don't hope for too much
Don't breathe
Don't achieve
Or grieve without leave

Don't check
Just balance on the fence
Don't answer
Don't ask
Don't try and make sense

Don't whisper
Don't talk
Don't run if you can walk
Don't cheat, compete
Don't miss the one beat

Don't travel by train
Don't eat
Don't spill
Don't piss in the drain
Don't make a will

Don't fill out any forms
Don't compensate
Don't cower
Don't crawl
Don't come around late
Don't hover at the gate

Don't take it on board
Don't fall on your sword
Just play another chord
If you feel you're getting bored
I feel numb
I feel numb
Too much is not enough
I feel numb
Don't change your brand Gimme what you got
Don't listen to the band
Don't gape Gimme what I don't get
Don't ape
Don't change your shape Gimme some more
Have another grape
Too much is not enough
I feel numb
I feel numb
Gimme some more
A piece of me, baby
I feel numb
Don't plead
Don't bridle
Don't shackle
Don't grind Gimme some more
Don't curve
Don't swerve I feel numb
Lie, die, serve Gimme some more
Don't theorize, realise, polarise I feel numb
Chance, dance,dismiss, apologise Gimme what you got
Gimme what I don't get
Gimme what you got
Too much is not enough
Don't spy I feel numb
Don't lie
Don't try
Imply
Detain
Explain
Start again I feel numb
I feel numb
Don't triumph
Don't coax
Don't cling
Don't hoax
Don't freak
Peak
Don't leak
Don't speak I feel numb
I feel numb
Don't project
Don't connect
Protect
Don't expect
Suggest
I feel numb
Don't project
Don't connect
Protect
Don't expect
Suggest
I feel numb
Don't struggle
Don't jerk
Don't collar
Don't work
Don't wish
Don't fish
Don't teach
Don't reach
I feel numb
Don't borrow Too much is not enough
Don't break I feel numb
Don't fence
Don't steal
Don't pass
Don't press
Don't try
Don't feel
Gimme some more
Don't touch I feel numb
Don't dive
Don't suffer
Don't rhyme
Don't fantasize
Don't rise
Don't lie
I feel numb
Don't project
Don't connect
Protect I feel numb
Don't expect
Suggest

Don't project
Don't connect
Protect I feel numb
Don't expect
Suggest

I feel numb

00000101007920110079863903079444

have you heard a single word ive said?
time to brush the crumbs out of your bed

    do i want a life of leisure?
    what the hell become of me?
    first a tremor,then a seizure
    middle aged lobotomy

unrepentant scofflaw on the lam
layin waste to all the best laid plans
i swear the gingko’s working in reverse

C is for the casanova
U’s unglued and never over
N is for the noose you knotted
T is for the tears i blotted

C is carbon tetrachloride
U stands for im standing upright
N is not for non infectious
T’s translating little lectures

erect the barricade - and call off the crusade

dont you point that thing at me
there’s no such thing as gravity

i gave you a mountain
you gave me pain,but...
why are the pretty ones always insane?

C is for contamination
Undergoing litigation
N is never never land and
T is for the tramp i am

C’s committing cunnilingus
U unless the odor lingers
N is no assembly needed
T is for the truth mistreated

    look at all the ugly people
    diggin holes to pass the time
    semi spastic weak and feeble
    never ending pantomime

you come equipped and be prepared
a roll of duct tape,a cattle prod and a polygraph machine

C is for the crumbs you throw me
U is you dont even know me
N is not for understanding
T is trust thats too demanding

C is for the country teaser      look at all the ugly people
U is upright in your freezer     fillin holes to pass the time
N is for the end of meaning      non elastic weak and feeble
T is in the tower leaning        never ending pantomime

C is on the couch recliner
U is under ursa minor
N is for no way of no-ing
T is for your trip is showing

~judge me not lest ye be judged thineself~

    Look at all the ugly people
    Fillin holes to pass the time
    non elastis weak and feeble
    never ending pantomime

    do i want a life of leisure?
    what the hell is wrong with me?
    first a tremor then a seizure
    then deluxe lobotomy

C is for contamination
Undergoing litigation
N is never never land and
T is for the tramp i am

00000101007920110079863902993092

00000101007920110079863902956811

piatok 23.02.2007 17:00

dnes som pocitila, ako vo mne nieco oziva
zacalo to este doma;
balila som si veci a do izby svietilo
slnko
cestou som si dala sluky a na pumpe rozmyslala, za co dam posledne prachy
a vedela som, ze som opat _on the road_ a ze je to nieco, v com som, paradoxne, _doma_
ked som potom sedela v aute so 70rocnym cechom, ktory v 68. emigroval do rakuska a doteraz tam zije a predava auta a ma zenu slovniku a tinitus
uvedomila som si, ze sa tesim
na zapad slnka nad poliami
a alej pri zlatych moravciach a
industrial v zarnovici

piatok 23.02.2007 asi 23:00
som si objednala štvoritú vodku a svet opeknel. neskôr sme si dali nejaké šluky a svet opeknel. hralo depeche mode, na ceste bola žena-ktorú-by-som-dokázala-ľúbiť, a ja som si, matne, ale intenzívne, uvedomovala, aká som vďačná za tento večer, za to, aký je, a za to, akých ľudí môžem mať okolo seba.
kľúčovým výrazom bolo j'adore. vychutnávanie si.

sobota 24.02.2007 asi 06:00
som po exkurzii po bb so ženou-ktorú-by-som-dokázala-ľúbiť prišla domov, prakticky triezva. a pokojná. pokoj je v ostatnom čase, hm, nedostatkový pocit.

sobota 24.02.2007 12:00
som prišla na rodinnú oslavu.
pár hodín na to bolo prelomené tabu "vlado".
au.
pár hodín na to sme sa vrátili z rodinnej oslavy domov, a rodičia mne a bratovi oznámili, že moja 44-ročná mama je v 15. týždni tehotenstva.

nasledoval bratov výbuch zlosti, môj hysterický záchvat, v ktorom som, okrem iného, vyslovila "mám sklony k alkoholizmu", čím som pred rodičmi naozaj rázne strhla masku úplného abstinenta, ktorú som si pracne, najmä z ohľaduplnosti voči matke, roky budovala.

whoops.

matku to podnietilo k rozhovoru o mojom psychickom zdraví. ako to už u nás doma býva, bol plný lásky a porozumenia. zvlášť porozumenia.

záber: na gauči pohodlne sedia mama s otcom, usmievajú sa. v kresle oproti leží, schúlená do klbka, ich dospelá dcéra. plače a trasie sa.

- a aké to teda je, keď máš akože tú depku? plačeš a "bolí ťa srdce"?
- mhm.
- hej, ale akože čo cítiš?
- nechce sa mi žiť.
- a máš tam niekoho v tej trnave, kto by ťa odniesol na psychiatriu?
- ???
- no, keď budeš mať tie depky a budeš chcieť skočiť niekde po vlak alebo čo.
- ja sa nezabijem.
- ako vieš, že sa nezabiješ?
- som príliš ohľaduplná.

atď. "srandy kopec."

potom moja mama začala nahlas uvažovať o tom, že ja som teda psychicky chorá a teda neschopná o sebe rozhodovať, a že teda by som nemala sama chodi ani po psychiatroch, a vlastne že by som sama nemala robiť nič.

potom som šla na koncert. mama sa spýtala, či som si istá, že je to pre mňa dobré. zaklamala som a povedala som, že áno.

sobota 24.02.2007 21:00
rozhodnutie ísť na koncert dlhých dielov bolo naozaj prejavom mojej chorej mysle. a autodeštruktívnych sklonov. uvedomovala som si to každú sekundu, ktorú som tam sedela.
všimla si to aj moja bývalá psychologička, ktorá tam bola.

po koncerte sa ma spýtala, ako sa mám. obyčajná otázka a holt, od práce sa neodtrhne ani na koncerte. ale 10 minútový rozhovor s ňou mi pomohol upokojiť sa a zorientovať sa v situácii.
svetielko nádeje sa rozsvietilo.

nedeľa 25.02.2007
sme si písali na irci.
svetielko nádeje definitívne zhaslo.

to, že pochybuješ, znamená to, že necítiš.
aké jednoduché.
au.
au.

19:15
ma rodičia odprevádzajú na stanicu. to tu bolo počas tých 3 rokov, čo som na vš, len raz. vďakabohu.
asi najvýstižnejšia scéna bola táto:
s otcom niekoľko minút stojíme na nástupišti sami. celý deň sa ku mne správal ako k piči. naozaj si nemáme čo povedať. mama je preč, šla mi kúpiť niečo na pitie (otec odmietol). prichádza autobus. otec ma odprevádza k dverám a objíma. cez stanicu beží moja tehotná mama s pollitrovkou icetea v ruke. "dúfam, že aspoň toho malého budeš mať rád," hovoria hlasy v mojej hlave.
keď už som v autobuse, dobieha mama a podáva mi čaj. ďakujem, z dverí jej pohladkám brucho a poviem "ahoj, ufón."

nasledujúce tri hodiny som vďačná svojej únave za to, že mi umožňuje nachvíľu vypadnúť z toho blázninca.

pondelok 26.02.2007/utorok 27.02.2007
totálny pretlak, totálny ventil. padajú všetky kontrolné mechanizmy.

ráno sa zobúdzam so záchvatom úzkosti a miernou arytmiou srdca.

rodí sa vo mne rozhodnutie.

na prednáške z filozofickej antropológie preberáme alkoholimus a sebapoškodzovanie.

na večernej prechádzke sa odohrá takýto rozhovor:
"držte sa. stojí to za to."
"no jasné."

klamem.

teraz je to asi 50 hodín, čo som triezva. to je môj rekord za posledný mesiac.
nemám pocit, že to stojí za to. a nemám pocit, že to má zmysel, ale som rozhodnutá škriabať ďalšie hodiny a potom ďalšie.

človek je vrhnutý do života.
a ja sa nedokážem zabiť.

00000101007920110079863902945055

"i'll laugh until my head comes off, i'll swallow till i burst.."
23.2.
a day to remember
den ked som zvitazil
uz dlho som bojovnikom proti boju proti sebe samemu
a teraz...
nadalej nim osm
to co som dnes porazil bol len moj vlastny strach
tak detsky, maximalne pubertalny, a predsa ho vsetci mame
ale dnes som dokazal to o co sa id toth snazi (nadalej a marne)
dnes som ovladol svet
prostrednictvom seba
uz niesom zranitelny
uz nemam strach
stratil som jediny limit
"whole world is my playground"
vraj nemam spat
ja nespim, ja sa len smejem, a kryjem si tvar aby ste neboli v rozpakoch
a nechapu
"nothing is impossible. you are only limited by your fear and even that you can overcome"
nedate ma
nikdy
nemozete
nemate cim
jediny faktor hrajuci proti mne
prestal existovat 23.2.2007
i'm in love with the feeling

pekny den kybca
paranoid nets can stop butterflies
but not me

00000101007920110079863902938785

i'm not aware of too many things
i know what i know if you know what i mean

philosophy, is the talk on a cereal box
religion is a smile on a dog
i'm not aware of too many things
i know what i know if you know what i mean

choke me in the shallow water
before i get too deep

what i am is what i am are you what you are or what
what i am is what i am are you what you are or what

oh i'm not aware of too many things
i know what i know if you know what i mean

philosophy, is a walk on the slippery rocks
religion, is a light in the fog
i'm not aware of too many things
i know what i know if you know what i mean
do do ya

choke me in the shallow water
before i get too deep
chuck me in the shallow water
before i get too deep

what i am is what i am are you what you are or what
what i am is what i am are you what you are or what you are

-- or what

00000101007920110079863902776165

00000101007920110079863902754883

I am a human being.
I’m made of muscle, bone and blood.
I’m full of awful feelings,
self-hatred and mistrust.

I am a selfish monster,
cold-blooded and remote.
My words are flaming daggers.
They send you up in smoke.

I am a reckless woman.
I always make such a mess.
I follow my intuition
into the vampire’s nest.

I want to change for the better,
clean the slate, be good forever.

00000101007920110079863902753230

This is a tale spun straight out of my binary core. This is a vision of my world seen through membranous eyes. This is the oceans filled with technicolor nuclear fish, their mutated metal scales riveted together, glowing iridescent in the pitch-dark depths deep below the steel-belted skies. This is a 122,000 line, dense pixel-field, million-gig of escalators ascending and descending endlessly, shuttling through soaring mega-monuments of tinted glass, mingling subterranean with the worm-hole subway tunnels, underground walkways and maintenance channels, forming a sprawling interconnected warren of damp floro-tube bright veins and hustling faceless humanity, clogged arteries slowly choking and dying, packed and swarming at all hours with sweating hoards, sightless and colourless, moving by program alone.

This is grey skies dense with a patchwork of contrails, the inter-lacing lines that score the sky, that's how you know this is a major nexus. Mid-air collisions flash across the firmament in angry oranges and hot-white black smoke plumes coiling up from strangled wreckage. This is the unfamiliar sky gone faceless once again. The heavens a gritty sagging underbelly, static coloured the same way every day, all day long until it gives over to a burning, jaundiced yellow night, limp and heavy with moisture, keening with sirens and shouting alarms. This is the night air, a foul, backed-up drain, its water slick with oil and plastic and flotsam.

This is my poisonous world, endlessly dripping from up above, outlined in chalk from below. Guard in Heaven patrols the electrified fences.
The world is over heated by the mass of televisions and microwave ovens and radio waves and com-sats strung like fuse-burned Christmas lights overhead. Millions of broadcast waves breaking over the globe. We've burned the wings off of angels with our molten heat mobile phones and laptops cross-jamming each-other's frequencies, shuddering, juddering, shivering activity. Everything is moving so fast that if you stand still on the metal-plate platforms you can feel the vibration of tectonic motion.
Safety locks, bolting and unbolting in the flow, the hissing of their decompression keeps me awake at night. It's the sound of blood passing through the fibrous veins of the world. It's the vibration of information in quantum growth. It's the sound of thought reaching light speed. It's the loneliest sound I've ever heard.

Illusion is the first of all pleasures

00000101007920110079863902742733

aby si spoznala niekoho kto ta naplni naozajstnou laskou
aby si bola respektovana
aby si duchovne rastla
aby si bola poctiva
aby si sama bola strojcom svojho stastia
aby si to tu s nami prezila
aby si nezufala
aby si prekrocila vlastny tien
aby si vedela vidiet
aby si videla vediet
aby si mala rada vsetkych a vsetko
aby si nechodila
aby si sa vznasala 5 cm nad zemou
aby si si nasla svojho strazneho anjela
aby si bola aj ked teraz niesi
aby si sa tiez dostala na orion
aby to bolo co najskvor

dovtedy ti budeme pomahat najviac ako vieme!

(tvoji priatelia)

00000101007920110079863902718301

Cut the eyes out of my head - Tear my tongue out if I speak Raise up your camera , raise up the lights - feed the evil and the weak Hear me now , my tongue is in your ear , the center of your body is the place I hide the fear I lost of suicide ...

Suck the hatred from my mouth - Raise the dead man that you found , Seal the black mud in my lungs , leave me down here drowning with the wasted and the stunned ,Leave me now as I choke and writhe , but feel my body stuck upon the dull and pointless knife of my suicide ...

Remove my face from in your mirror , sift my grey hair in the fire Now mock me for the suffering I fake , leave me naked on the carpet ,leave my drunken body splayed . See me now , my broken fingers search your mouth for the drugged and senseless words that are seducing me back home into my suicide ...

I hate you all for what I've done , I hate you for the texture and the color of your skin , I hate your whispered breath upon my neck , I hate you for your love and I hate you for sex . Feel me now , I'm growing in your insides, the warm feelings that you bring contain the seed now flowering into my suicide ...

Nacházet doklady, diář, léky.

00000101007920110079863902705716

Take me back to the rivers of belief;
Silence covered the sky;
Prends moi;
Je suis a toi;
Mea culpa;
Velmo milujem zimu...

00000101007920110079863902684417

Ach, zistila si, že mohutná, vysoká skala Priateľstva,
na ktorej si vystavala svoj pyšný hrad
je z fucking drobivého p i e s k o v c a
a nevieš, ako ho pretaviť na krehké síce,
ale pevné a krištáľovo čisté sklo ?
Ak sa tak veľmi bojíš strmého pádu do hlbokého pekla Opustenosti,
je neopatrné jačať navôkol výčitky a nariekať, honey.
Vibrácie kvílivých výčitiek a potoky sĺz môžu v okamihu
premeniť pieskovec na piesok.
Zliezaj ty len potichu a pomaly z tých závratných výšok,
kuj statočnú pomstu alebo zákerné odpustenie,
oboje s pokorným úsmevom na rozbitých perách.

Nevieš potlačiť vzlyk? Prestaň dýchať!

00000101007920110079863902679600

(1)
…v tme, ohmatavajuc predmety alebo do nich vrazajuc, hladal som postel, ktora nebola na svojom obvyklom mieste, ale niekde uplne inde, no tak isto jestvovala moznost, ze v tejto miestnosti postel vobec nie je, a tak som sa, unaveny dlzkou vety, rozhodol spat oprety o stenu, dufajuc ze sen nerozlisuje, kde je hore, dole, vlavo, vpravo, ibaze sen to velmi dobre rozlisoval, konieckoncov, neboli tu ani steny, o tom nemohlo byt ani reci, a tak som si pomyslel: mozno v tejto izbe neexistuje postel, mozno som vosiel do nespravnej izby, a tak som radsej vysiel na chodbu, na ktorej sa po obidvoch stranach tahal rad rovnakych dvier, a uz som nebol v nijakej izbe, a to zmensovalo vyhliadky, ze uz konecne zaspim a este vacsmi mi to stazovalo poziciu – tazko je zaspat, ked nevies, kde sa nachadzas – ale nevzdaval som sa, este vzdy existovala nadej, ze na nieco pridem, aj ked uz bolo neskoro a bolo takmer neslusne vchadzat do inych izieb, aby som v tme, ohmatavajuc predmety alebo do nich vrazajuc, hladal tu, doktorej som naozaj vstupil – moznost, ze by som nebol ani v jednej z miestnosti, som bez zavahania zavrhol – a vtedy mi prisla na um dalsia alternativa, ze som totiz uz davno zaspal a ze sa mi len sniva, ze v nekonecnej chodbe hladam izbu, v ktorej sa nachadazam, a tak som si pomyslel: vyborne, zostanem tu a pockam, kym sa prebudim, lenze to tu som nevedel urcit v tom priestranstve donekonecna sa tahajucich a rovnakych dvier a bolo treba pomerne dost casu nato, aby som pochopil celu bezvychodiskovost svojho postavenia, aby som pochopil, ze chodba nema ani koniec ani zaciatok, ze ja sam som len neurcita postava z uryvku jednej vety, ktorej obsah nemozem ani tusit, vety vytrhnutej z kontextu akejsi osudovej poviedky, o ktorej neviem nic…

(2)
Vystava, ktoru videl v Amsterdame, mala nazov ‘Tma’. Prva miestnost v galerii bola svetla, uplne biela, s niekolkymi stolickami zoradenymi v kute, podla jeho slov to pripominalo cakaren u zubara. Na kovovom stoliku lezali noviny, tyzdenniky, mesacniky urcene pre navstevnikov, ktori cakali, kym sa dostanu na rad. Na jednej zo stien, napisany pisacim strojom a potom zvacseny na velkost plagatu, visel navod. Vo vystavnom priestore vzdy mohol byt len jediny navstevnik; az ked vysiel, mohol vstupit dalsi. Kazdy navstevnik musel najprv prejst malou, tmavou chodbou s dvojitymi dverami: musel zatvorit prve, aby mohol otvorit druhe; takto sa zabranovalo prieniku svetla; tri fluorescentne luce mu pomahali nestratit smer. Potom sa ocitol v druhej miestnosti galerie, uplne tmavej, v ktorej stravil nepredvidatelne dlhy casovy usek medzi dvoma pisklavymi elektronickymi zvukmi (najmenej pat, najviac dvadsat minut, bolo napisane v navode, aj ked to nic neznamenalo, povedal, lebo v tme cas stracal zmysel). V tomto casovom useku mal najst co najviac predmetov porozhadzovanych po zemi (najlepsie bolo postupovat stvornozky, tak to komentoval) a zistit, ake predmety to su. Za ten cas z reproduktorov namontovanych pravdepodobne na stropnom rame zneli muzske a zenske hlasy a tie v rozmanitych jazykoch (spomenul holandcinu, anglictinu, madarcinu a bulharcinu, no bolo ich este zopar) vyratuvali objekty, ktore sa nachadzali vo vystavnom priestore, ale aj tie (navod na to zvlast upozornoval), ktore tam mozno neboli. V poslednej miestnosti, rovnako svetlej ako ta prva, ale nie vacsej ako kabina pre volicov, mal na listok papiera napisat predmety, o ktorych navstevnik veril, ze ich spoznal. Dvere, co viedli do tejto miestnosti, boli oznacene radom z troch fluorescentnych bodov. Ked navstevnik vhodil papier do skatule, odhrnul zamatavovy zaves a ocitol sa na schodikoch, ktore viedli von z galerie, na ulicu. Ked sa v tej tme krcil, bol presvedceny, ze nahmatal suchar, vypustenu dusu a vlhku spongiu. Ked sa ocitol v poslednej miestnosti uvidel, ze ma ruky pokryte krvou. Najprv na ne zizal, potom sa ich pokusal utriet. Neslo to. Vsunul si ruky do vreciek a takto vysiel von (ako pubertak, ktory si chce skrabat vajcia, povedal). Chodil po uliciach a citil, ako mu z vreciek sala teplo. Keby chcel, mohol by vzlietnut, mohol by urobit cokolvek, aj ked mu nic neprislo na um, ale vedel, ze uz nic, nic, nebude ako predtym.
- Novy clovek, no jasne, - povedala. – Novi ludia sa vzdy rodia z krvi.
Nedbal na jej slova. Cakal, co poviem ja.
Nesmel som sa pomylit. Zhlboka som sa nadychol a usiloval som sa zbavit hasisoveho zavoja. Ukradomky som pozrel na jeho ruky. Oci mal podliate krvou, ale na prstoch a dlaniach nebolo vidiet nic. Povedal som: - Teraz sme znovu na zaciatku, vsak?
- Nie, teraz sme na konci, - povedal. – Presnejsie povedane: ja som na konci, ty si aj dalej na zaciatku.
- Ktovie, co by som nasiel v tej tme ja?
Pokrcil plecami. – Ak pochybujes, - povedal, - nenajdes nic.
- A ak nechcem vobec hladat, co potom?
- Potom sa nase cesty rozchadazaju.
Zhrnul som niekolko omrviniek zo stola a vysypal som ich do popolnika. Nechcel by som, aby si niekto pomyslel, ze sa mi lahko vyslovovala nasledujuca veta. – Chces, aby som odisiel? – spytal som sa.
Pokrutil hlavou. – Nie, - povedal, - chcem, aby si prisiel.
Aj tak som odisiel. Nie v tej chvili, prirodzene, ale ani nie ovela neskorsie. Najprv sme sa rozpravali o Wimovi Wendersovi a Woodym Allenovi, potom o americkom basketbale a holandskom futbale. Cely cas som sa citil ako niekto, kto pozorne cital knihu, vcitoval sa do postav a udalosti, a potom ju zaklapol, rozcarovany jej koncom. Postavy boli zrazu papierove, udalosti nerealne a ilustraciu na obalke nebolo mozne dat do suvislosti s nicim z obsahu. Noc bola jasna, vzdialena od spominanej hustej tmy.

(3)
Hlasatel materialistickeho iracionalizmu
Clovek buduci, dazalienovany ako moje oci,
sedi na tretom poschodi
a veceria sviene nezabudky.

V jeho
korunovanej kybernetickej kotrbe klepocu
male ozubene kolieska,
ospanlive pohare sa prebudzaju
podla nekonformisticko povazliveho bontonu
a rozkonarene nervove bunky
ziaria svojim ultrafialovym vnutrom
ako melony.
Dva kvety:
Prvy v tanieri (teda, pomerne, slobodny)
a druhy v hlave
vladnu svetom a hviezdami.

(Ach, teda zapal mozgovych blan!
A mne sa zdalo, ze
myslienka tenka,
vtesnana do guloviteho utvaru lebky
prevrta celnu kost!)

Leniva noc sa lienila;
valala sa po priekope pred branou.
Vsetci sa divali…

Plakal si. Strielal do okien.
Jeho dcera sa zjavila na manzardke, plula ti do oci:
‘Pan zaklinac nie je doma…’

Rozumiem.
No, hej!
Byt z druhej strany znamena nebyt tu.
Znamena klamat,
znamena zabit,
znamen, co len chcete;
nemusite si vytknut mozog.

Veceria svezie nezabudky.
Provokuje ma.
Neskorsie si lahne a bude sa mu snivat
hoci aj o pstrosich zobakoch…

(4)
Kniha moze byt vinohradom zalievanym dazdom a vinohradom zalievanym vinom.Tato je z tych druhych, ako vsetky slovniky. Slovnikje kniha, ktora si vyzaduje zlomok casu z kazdehodna, ale v priebehu rokov ho pohlti vela. Takuto stratu neslobodno podcenovat. Najma ak sa berie do uvahy, ze citanie, vseobecne vzate, je podozriva robota. V priebehu pouzivania knih mozno citanim vyliecit alebo zabit.Cloveka mozno zenit, pridat mu na vahe alebo ho znasilnit. Knihe mozno zmenitsmer:stava sa, ze sa z nej cosi vetrati, ze vam vypadnu pismena medzi riadkami a stranky spomedzi prstov a neprestajne rastu nove pred ocami ako kapusta. Ak knihu odlozite, na druhy den ju najdete akovychladnutu pec, na ktorej vas uz necaka tepla vecera.Okrem toho, clovek dnes nema k dispozicii tolko samoty, aby si mohol len tak, nic po nic citat knihy, ba ani slovniky. Ale jednako kniha vzdy zavazi: raz orevazuje doprava, kym neprevazi dolava, jej vaha prechadza z pravejna lavu ruku.A v hlave sa dejecosipodobne – z oblasti nadeje sa myslienky premiestia d’ooblasti spomeinok a vsetko sa sconci. V uchu citatela zostava mozno trochu sliny z ust spisovatela, prinesenej vetrom so zrnkom piesku na dne. Okolo tohto zrnka sa budu ukladat ako v musli po cele roky hlasy a jednehodna sa premenianaperlu, na syr od ciernej kozy alebo na prazdno, ked sa usi sklopia ako musla. Ale tu vovec nezalezi na zrnku piesku.
V kazdom pripade cistat takutohrubu knihu inamena byt dlhosam. Dlho byt bez pritomnosti toho, cia pritomnost j pre nas nevyhnutna, lebo citanie pre styri ruky sa dosial nevzilo. Preto spisovatela hryzie svedomie a pokusi sa vykupit.
Nech ta krasna bytost s rychlymu ocami a lenivymi vlasmi, ktora sa pri citani tohto slovnika, pohybujuc sa vo svojom strachu ako v izbe, bude citit osamela, urobi toto: Nech so slovnikom pod pazuchou vyjde napoludnie v prvu stredu v mesiaci pred cukraren na namesti vo svojom meste. Tam ju bude cakat mladenec, ktory sa v tej chvili, tak ako aj ona, citi osamely.Nech si spolu sadnu ku kave a porovnaju muzsky a zensky text svojej knihy. Lisia sa. Ked teda porovnaju kratku, kurzivou vysadzanu vetu posledneho listu tohto slovnika v zenskom texte s vetou v muzskom texte, oba texty sa spoja ako partia domina a knihu uz nebudu potrebivat. Vtedy nech dobre vynadaju lexikografovi, ale nech to sconcia cim prv v mene toho, co nasleduje potom, lebo to, co nasleduje potom, je iba ich vec a je ovela cennejsia ako akekolvek citanie.
Vidim ich, ako si na poulicnej postovej schranke prestieraju veceru a jedia v objati, sediac na sedadlach bicyklov.

(5)
for these nights
my only friends
music, books & cigarettes

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

(1) SVETISLAV BASARA (*1953, Bajina Basta)
- poviedka ‘Veta vytrhnuta z kontextu’ zo zbierky ‘Vrtula pre Isu’
str. 20-21

(2) DAVID ALBAHARI (*1948, Pec)
- uryvok z knihy ‘Tma’ z trilogie ‘Snezny clovek’
str. 224-225

(3) VITAZOSLAV HRONEC (*1944, Pivnica)
- basen ‘Zaklinac hadov’ zo zbierky ‘Sol, ale piesok’
str. 21-24

(4) MILORAD PAVIC (*1929, Beograd)
- ‘Zaverecna poznamka o uzitocnosti tohto slovnika’ z knihy ‘Chazarsky slovnik’
str. 225-226

(5) MUSIC: http://www.myspace.com/igrastaklenihperli , http://www.progarchives.com/Progressive_rock_discography_CD.asp?cd_id=7538
BOOKS: 1, 2, 3, 4
CIGARETTES: http://en.wikipedia.org/wiki/Chesterfield_cigarettes

00000101007920110079863902585715

tak to postavme cele na hlavu
cely svet

ked uz potom nedostanu niektore veci zmysel, tak uz neviem

.....pripominas mi mna
.....ked som sa este nebala vlastnych zaverov

a vlastne
staci sa s tym vsetkym len zmierit
zodvihnut crep
z rozbitej vazy, sosky, vztahu
a nechat slnko, nech sa v nom premeni na duhu

pripadne ochutnat vlastnu krv
ved uz ani nevieme co vsetko v sebe nosime

tiene
vone
zamatovost pohladu, ked sa nikto nepozera

....uz si spominam
....na to co bude

00000101007920110079863902583526

nechcem s tebou sedávať v nákupných centrách baviť sa po práci s nudnými známymi o novom odšťavovači ktorý si mi ukazovala v ikea keď som si obzeral sadu nožov a rátal koľko by sa do teba vošlo z toho 20 centimetrového

00000101007920110079863902551505

jebem na tvoje omacky. jebem nato ze si myslis aky som na urovni a inteligentny a mlady clovek. fakt ma nezaujima akymi kluckami sa dostanes tam kam uz davno viem ze mieris, ku obligatnemu "potrebujem drobne na xyz". Nedam ti aj cigu. Zajtra miniem poslednych 80 sk na dalsiu skatulku, ale to nevadi. Zivot nieje kruty, zivot nieje svina, zivot nieje tazky. Zivot je len pohyb.

A potom nastava rozdelenie, myslienky sa krizuju, neodelitelne roztahovane do vsetkych smerov, to komplexita sposobila ze vsetko je tak trochu pravda. Pricina je gundza pricin. Ale tam kde sa ty zastavis, zrazeny na kolena, neschopny kracat dalej, ponoreny do svojej sebalutosti, ja kracam dalej. A nikdy nepochopim preco sa zastavis, preco tie pojebane drevene dvierka nevykopnes. Mozno existuje tajny kod, ktorym mna/vas/kazdeho realita zrazi nepremozitelne na zem. Mozno naozaj nieje rozdiel medzi tebou a mnou. Ale aj tak, prosim uz mi viac neukazuj brucho, pretoze to je to co nenavidim najviac zo vsetkeho, makku ruzovkastu farbu tvojich neochlpenych slabin, ako platidlo a zaroven ospravedlnenie za to cim naozaj je - slabostou. Nezaujimaju ma vysvetlenia pretoze stojim a kracam stale dalej. az pokial nespadnem.

00000101007920110079863902550714

Moje telo.
Šľachovitá ilúzia vlastnej identity,
vstane ráno z postele
a po krátkom strečingu
si zapáli prvú cigaretu.

Moje telo.
Irónia príbuzenstva s Bohom,
pozrie sa do zrkadla
a po úprimnom zhodnotení
hodí tyčku do umývadla.

Moje telo.
Anarchia hormónov a kofeínu,
zhmotnených v 80 kilogramoch
zlých stravovacích návykov.

Príde večer domov
a po súloži s Tvojím telom
si vpáli guľku do úst...

...aby to ráno nebolo
zase také isté.

00000101007920110079863902543955

Zasloužím si přísný a velmi krutý trest. Být odvezená a někde uvězněná, svázaná, oholená a navlečená do latexu, gumy a kůže, krutě mučená a znásilňovaná. Označená jako dobytek tetováním, piercingem, násilím pak bezohledně donucená k perverzním praktikám. Chci být donucená sloužit jako perverzní děvka, jako otrokyně, jako živá hračka bez vlastní vůle. Já 25/161/50 snad pohledná, nyní sama. Najde se někdo, nebo i skupinka? Napište mi co se mnou bude, co se mnou uděláte, co mám nyní udělat! Mám z toho strach, ale patří mi to a někoho si určitě vyberu.