Osobne sa skor priklanam k menej centralizovanemu emergentistickemu vysvetleniu danych javov ktore tvrdi ze narusenie biochemickej rovnovahy sa na neuralnej rovine prejavi tak ze system sa zacne chovat viac stochasticky ako je obvykle (u mrtvol je stochasticita nulova, u ludi na klepkach limitne blizko nuly, u beznych ludi by som to videl niekde okolo 0.01, u deti mozno tak 0.05 a u blaznov ci na tripe cca 0.1 a vyssie). Tieto javy nasledne vedu k "šumu" na mentalnej rovine. Vedomie ktore si nevie tak zašumenú myseľ vysvetliť ináč, si následne podobné stavy môže vykladať ako "halucinácie". Pripadne, za situacie ze opustenie predchadzajuceho ekvilibria sposobi konvergenciu k novym kognitivnym atraktorom, ako "novu realitu" (okolim moze byt zasek v takom atraktore vnimany ako "psychoza").

Primarne tu hovorim o kortexe a nie o starsich mozgovych centrach ktore sa zvacsa spominuju v kontexte tebou spominanej "inhibicie".

Samozrejme je mozne ze Tebou predlozena hypoteza o "inhibicnej vlne" je komplementarna s tym co sa tu snazim povedat ja, vysvetlovat vsak javy ktore sa deju principialne na urovni frontalneho kortexu skrze thalamus a mozgovy kmen mi prijde ako znacne redukcionisticke...

A to nechavam bokom fakt ze kriterium na zaklade ktoreho by si ho mohol tvrdit, ze nejaka hypoteza je momentalne "najpopularnejsia" v kognitivnych vedach "opravdu, ale opravdu neexistuje"