O greckych problemoch sa neda nepocut: skoro kazdy tyzden sa zjavuju spravy o tom, aky rozhodujuci moment bol prave dosiahnuty, ako za niekolko hodin skrachuju, ako sa "grexit" prave stal nevyhnutny. Kedze ide o celkom komplexny problem, je na jednej strane naivna predstava, ze by nejake referendum alebo navrat k drachme nieco riesili, na druhej vsak kazdy chybny, unahleny krok (napriklad nesplatenie MMF a nasledne zatvorenie baniek; na rozdiel od bojovych pokrikov a nerozumnych vyhlaseni) moze mat nedozierne dosledky. Pre niektorych je to najkritickejsi moment existencie EU; pre cynickejsich uz len telenovela...

Po EU panuje bojovna nalada, ktoru vyvolava tak grecky premier svojim referendom (po ktorom napokon bude musiet prijat este tuhsie podmienky), ako aj jeho spolueuropania. No ci Greci sami chcu pokojnu eurosamovrazdu? Nehovori trend z poslednych rokov o tom, ze zdravy rozum vzdy zvitazi? Nie je spolocnym EU-zaujmom udrzat ho pokope, schopneho splacat? A co vlastne chce Nemecko?

Neoliberalny zlozvyk obcas vedie k redukcii diskusie na argumenty, co by bolo lacnejsie. Viac argumentov sa vsak ani neukazuje.

Z pohladu EU, Grecko je skor brzda; prostriedky na jeho zachranu by mohli nakopnut mnozstvo perspektivnych krajin efektivnejsie. Dnesne Grecko nie je Atenami Periklovej ery; nejde o centrum kultury, obchodu a inovacii, jej namornictvo neovlada kolonie od Krymu po Francuzsko. Nepotrebujeme ho mat ako naraznik proti Turecku, a ani Rusko na Balkane nestrasi tak ako kedysi. Posledne volby ukazali, ze narodne zaujmy stoja daleko pred europskymi - cloveku sa to moze zdat ako dokaz o ich dokonalej "balkanskosti", keby tento problem nebol pritomny v celej EU.
Z pohladu jednotlivych krajin, EU akosi straca smrnc: je to zdroj kvot a standardov, uskromnovania sa, solidarity a inych neprijemnych, z povrchneho pohladu sebatryznivych cinnosti. Aj zo Schengenu sa robi pomocka pre kriminalne zivly, Erasmus je pricina brain-drainu, a samotne euro...

No napriek tomu vsetkemu, prave tento "najkritickejsi moment" ukazal vznesenost myslienky EU. Ta nespociva ani tak v prosperite a otvorenych hraniciach, ktore mozno aj tak bude musiet obetovat. Pamatas sa este, ako minuly rok padol promoskovsky prezident Ukrajiny? Za chvilu muzici obsadili Krym a dodnes sa bojuje o Doneck. Zvolit si niekoho, kto by nezodpovedal ocakavaniam centra moci u nas byvalo podnetom k hroze - ale v EU nie!

EU predstavuje z tohto hladiska ideal, o ktorom kedysi snivali Kant, Masaryk ci Wilson: spolocenstvo narodov, ktore vzajomne nezhody riesia za stolom, so vzajomnym respektom, bez toho aby co len pomysleli na zbrane. Spolocenstvo porozumenia, aj ked sa niekedy zda roztriestene kvoli tridsiatim jazykom. Risa bez imperialnych ambicii, oaza mieru v stale horucejsom svete: tato nocna mora Leontieva i Nietzscheho, konecna smrt blondavej bestie, to stale viac fascinuje ludi z celeho sveta. Nastupil Tsipras? Doveryhodnost Grecka sa tym nezlepsi, no chceli by si Nemci teraz zabrat Kretu? Alebo Bulhari Solun? Proces "opravy" greckeho hospodarstva bude namahavy, drahy a tazko podatelny volicom, no tiez bude to proces, v ktorom EU ma prilezitost utvrdit sa, vytvorit mechanizmy nadnarodnej solidarity a spoluprace. To bude nasa veza! Tesme sa teda, ze sa rodi v pote, a nie krvi.