Vinník sa hľadá ťažko, lebo tieto fabriky, fungujúce v tzv. free trade zones, alebo export processing zones, sú len kúskom mozaiky fungovania globálneho trhu:

Korporácie na západe outsourcujú a zbavujú sa tak zodpovednosti za výrobu. Chcú lacnú kvalitu a nezáleží až tak ako, kým sa spotrebiteľ trochu nenadchne správou o zrútení fabriky, a tak vznikne reklamná kampaň, ktorá spoločnosť pred konzumentom očistí. Ten má pocit, že pri kúpe produktu pomáha životnému prostrediu napr. Doma, pri prácach, kt. sa nepodarilo outsourcovať, sa im tiež celkom darí rozvoľňovať starý welfare systém vytváraním nestálych netrvalých pracovným pomerov a zdôvodňuje sa to v prospech zamestnancov, kt. tak majú viac slobody. Rozvojové krajiny vytvárajú podmienky na vznik týchto zón obchodu, kde sú daňové prázdniny, pracovné zákonodarstvo krajiny tam buď neplatí, alebo sa nekontroluje. Či sú na tom zamestnanci lepšie v porovnaní s tým, keby ostali doma a boli napr. roľníkmi, je otázne- ledva sa uživia, rodinu nepodporia, úspory si neurobia, pracujú v zavretom prostredí často viac ako 12 h denne, nárazovo, podľa prísunu objednávok. Keď nepracujú, nedostávajú mzdy. Štáty z týchto zón nemajú nakoniec veľký prínos, lebo sa časom presúvajú- to sa stalo napr. v Taiwane.