Agamben dáva odpoveď, že to, čo sa osvietenstvom zhoršuje je biopolitika, konkrétne odovzdanosť života človeka tzv. zoé, čo je život zvierat, nepolitický život a byť členom polis, kde bol život bios a mal určité garancie sa osvietenstvom zneisťuje. Osvietenstvo nezapočalo tento trend, biopolitika, teda narábanie so zoé životom človeka bolo v rukách štátu vždy, no moderné ústavy prinášajú v definícii nositeľa moci spojenie tohto rozdvojenia. Homo sacer bol človek mimo režimu, ktorý bol odsúdený, zbavený práv a vyhnaný zo štátu. Zabiť ho nebolo trestné, no nemohli ho ho v Ríme obetovať v rituáloch. A potom je tu francúzska revolúcia a jej občania, ľud. Nová kategória suveréna, ktorá síce zahŕňa každého, ale môže sa proti každému obrátiť, ako to možno pozorovať napr. v tomto Lincolnovom prejave: "government of the people, by the people, for the people." Raz môžu byť vylúčení Židia, Arméni, Rómovia, môžu to byť trestanci, môžu to byť umierajúci, ktorých život závisí od lekárskej definície smrti, ktorá sa časom mení, aby lekári mohli s čistým svedomím odoberať orgány.), alebo ľudia, kt. sa nedokážu adaptovať na neoliberálnu ideológiu ľudského kapitálu, marginalizované menšiny, na základe rôznych nehodiacich sa znakov z hľadiska aktuálnej biopolitiky, dnešné väčšiny sú zajtrajšie menšiny. Definícia Ľudu sa mení. Osvietenstvo tomu pomohlo, lebo dokázalo zbaviť rozum morálnych zábran a akcentovalo jeho inštrumentálnu stránku.