- /smr̥ť/
- zdedený koreň: PIE *mer- "umierať";
a) abl.nul.-st. *mr̥-tis "smrteľný"; PBS-son. -> balt.,PSl *mirti-; PIE/PSl *su- "dobrý" + *mirti; uml.skr. -> CSl *sъmьrtь; taut.liq.,jot.,Havl.z. -> smrť
b) aor.koreň *mer-; inf.konc. -> PSl *mer-tēi; monoph.,2.liq.met.,uml.skr. -> CSl *mrěti; jot.,dipht. -> mrieť (rot./rʼ/,2.uml.CZ. -> mřít);
c) perf.koreň: abl.nul.-st. *mr-iom; 2.liq.met.,nas.,jot. -> CSl *mrjǫ (denas.,res./rʼ/ -> CZ mřu); jot.,druh.konc. -> mriem

- OCS съмрьть, мрѣти, 1.os. мьрѫ "umieram", мрьтвьць "mŕtvola"; BG смърт, уморен "unavený", PL śmierć, mrzeć, RU смeрть, SC smȑt, mrijèti, 1.os. mrêm
- LI mirtìs "smrť", mir̃ti, LOT mirt "zomrieť"; OPer martiya-, Avest. maša "človek", miryeite, oset. maryn "umierať", sans. marta- "človek", mriyate, LAT morior "zomrieť", mors "smrť", ARM mard (մարդ) "človek", meṙanim, IRL marb "zomrieť", chet. mer "umrieť", meirta "zánik", CGr brotos (βροτός) "smrteľník", (PGer *murþjan ->) DE Mord, EN murder, ONor morð "(úkladná) vražda"
- mrieť, dok. umrieť, druh.nedok. zomierať, mŕtvy, mŕtvola, umierať, zomrieť, smrť, smrtka, smrteľník, (abl.o-st. ->) mor, moriť, zamoriť, zmorený

- vzhľadom na viac výrazov s významom "človek", podobne ako PIE výraz pre "zem" (viď tu) aj *mr̥-to- (u Gamkrelidzeho a Ivanova *mr̥-tʰo-) "smrteľný" mohol byť využívaný ako protipól "nebeských, nesmrteľných", teda "bohov" (viď tu)

keywords: smrť, zloženina, i-osnova, podst.meno; mrieť, PIE slov.korene, nedok., sloveso
zdroje: Derksen, Gamkrelidze a Ivanov, Harper, Holzer, Rejzek, wiktionary