Aké je to byť matkou trans dieťaťa na Slovensku

Moje dieťa je trans a naštevuje základnú školu. Minulý rok som školu upovedomila o tom,že je trans dieťa.Najprv ma zaviazali k potvrdeniu od detského psychiatra. Tak som si sadla a týždne ,deň za dňom obvolávala psychiatrov po celom Slovensku. Nikde ho neboli ochotní vyšetriť ,či som prosila,či namietala. Až kým som polozúfalá nenapísala poslednému z nich ,ktorý nás vzal.

Škole môjho syna to nestačilo. Čo všetko sa dialo a deje by bolo na tri blogy,zo všetkého vyberám ,len stretnutie,na ktorom sa o mojom maloletom dieťati vyjadrili ako o “hybridovi” a iná pedagogička s dlhoročnou praxou hodinu riešila len to,aké spodné prádlo moje dieťa používa. Skúste si to predstaviť..Ten deň si pamätám dosť presne. Večer schúlená na schodoch ,fajčiaca novú škatuľku,som v 32 rokoch ošedivela.

Moje dieťa počas vyučovania väčinu dní nepije,aby nebolo nútené použiť školské WC zariadenie. Na mužské predsa nepatrí a na tom dievčenskom sa mu jednostaj niekto vysmieva. Žiadala som od školy ,aby mohol chodiť z tohto dôvodu na záchody počas vyučovacej hodiny.Neprešlo. “lebo ja som ju predsa piť videla”.

Na moje dieťa pred dvomi rokmi v škole deviataci uzatvárali stávky,či je chalan alebo dievča.Keď sme to o rok nato spomenuli ako šikanu,oznámili mu”že to už hovoriť nemusí,lebo tie deti tam už nie sú”.

Moje dieťa je to,ktoré často príde domov s tým,že mu niekto v meste nadával. Že ten a ten naňho kričal,”že je lesba”.

A ja tŕpnem. Tŕpnem vždy ,keď domov mešká .