- /morava/
- výpožička: z TH/ill. (snáď cez Cel alebo vLat) *Mara(g)us, najskôr z TH *mar-, PIE *mōr- "močarina"; fem.konc. -> PSl *Mar-āˀwāˀ; delab.,uml.skr. -> Morava

- OCS моравьскъ (u Chrabra) "moravský", ORu Морава (Nestor), BG/RU Моравия, PL Morawa
- DE March, OHG Maraha, LAT Marus (Tacitus); (PIE *mōr- ->) DE Moor "močiar", SV mōr "kosodrevina"; (abl.o-st. *mor- ->) SK more (viď tu)
- moravský, Moravan, Moravák

- okrem hraničnej rieky medzi SK a CZ resp.AT a jej povodia/hist.regiónu sa ako Morava nazýva aj najdlhšia rieka Srbska - Velika Morava; hydronym Morawka v Sliezsku je snáď z iného koreňa (DE Mohre, ide teda o "čiernu" rieku oproti "bielej" Lądeckej), Vasmer ešte spomína rieku Moravna na Volyni, kde by mohlo ísť o koreň zdedený priamo z PIE cez PSl
- južná Morava v Srbsku sa však v LAT označuje Margus, napr. už u Plinia, rieku Marus situuje, rovnako ako Tacitus, na severe
- podľa Holzera ide o zdedený PSl výraz (*marā˙wā˙ alebo *marā˙wā˙) pre "mokraď"; *-āˀwāˀ je PSl koncovka pre hydronymy

keywords: Morava, výpožička, á-osnova, toponym, podst.meno
zdroje: DWDS, Holzer, MacBean and Johnson, Skok, Vasmer