- /leto/, CZ /léto/
- zdedené slovo: *leh₁-tom dosl. "obdobie dažďov" (<- PIE *leh₁i- "liať"); uml.laryn.,nom.konc. -> PSl *lēˀt-a; uml.skr.,neutr.konc. -> CSl *léto (AP a); tilg.,uml./ě/ -> leto (v CZ bez tilg. -> léto)

- OCS лѣто, BG лято (adj. летен), PL lato, RU летo, SC ljȅto, UA лiто
- LI líetus "dážď", líeti "pršať", Lietuvà "Litva", podľa rieky Lietauka, dosl. "rozliata"; wel. lli "záplava", možno IRL laithe "deň"
- letný, letovisko, letnice, letopis (<- OCz lěto- "rok"); CZ letitý, zletilý; kogn. liať (viď tu)

- etymológia je tu dosť obskúrna - CSl lěto má významovo najbližšie k SV lading "jar", čo je ale podľa Skoka výpožičkou z OEn lencten (-> EN Lent "pôst pred Veľkou nocou"), čo zas je zo ZGer *langa-tinaz "dlhé dni"; gen.pl. liet, podobne ako pri miest či hôr poukazuje asi na zjednocovanie skloňovacích paradigiem - neutrá končiace na -o boli pôvodne konkretíva pomnožných a abstraktných výrazov á-osnovy
- de Vaan vychádza z koreňa *leh₁- "nechať", ktorý je napr. v SK lenivý (viď tu)

keywords: leto, neutr.o-osnova, podst.meno
zdroje: baltnexus, Harper, Holzer, Rejzek, Skok, de Vaan, Vasmer