- /ľuďja/, CZ /lidé/
- zdedené slovo: PIE *(h)leudʰ- "slobodný ľud"; deasp.,neutr.konc. -> balt.,PSl *leud-ijāˀ; uml.pal.,monoph.,uml.skr.,jot. -> CSl *ľudьje; SK-depal. -> ľudia (v CZ však kontr.,uml.CZ -> lidé)

- OCS людѥ (Supr.), л̂оудиѥ (Sav.), людинъ "slobodný človek"; PL ludzie, RU люди, SC ljûdi
- LI liáudis, LOT laudis, OPr ludis "ľudia"; (PGer *liudi- "ľudia" ->) DE Leute, OHG liut, OEn léod, ONor lýðir, GOT liudan "ľudia";
(PIE *(h)leudʰ-os ->) Avest. raodha "rast", LAT līber "slobodný" (-> SAE/SK liberál), CGr eleutheros (ἐλεύθερος) "slobodný", AL lind, IRL luss, wal. llysiau "rast"
- ľud (CZ lid), ľudový (kalk z DE Volk(s)-), ľudský, ľudstvo

- napr. v OCS máme zachované dve verzie prvej slabiky - prepisy hlaholitických zdrojov (ako Zogr.) zvyčajne dávajú ⰎⰣⰄⰋⰅ ako людѥ, pričom mBG zdroje dávajú skôr л̂оудиѥ; Ⱓ bolo zrejme myslené pre okrúhle /ü/ v solúnskom nárečí, pričom jotizácia v tejto kombinácii neprebehla, takže "spisovný" variant vychádzal z výslovnosti /lüdje/, pričom mBG /ľudije/ (kde л̂~/ľ/ a samozrejme оу~/u/) viac zodpovedalo CSl a výslovnosti dobových slov.jazykov vôbec (samozrejme okrem CZ, kde v 14.st. prebieha umlaut /ʼu/->/i/); v nBG slovo vypadlo, nahradil ho prienik z mGR xopa "ľud"
- všeobecne, reflexom PSl *eu po monoph. bolo zmäkčujúce /ʼú/ alebo /ü/, ktoré sa líšilo od reflexu PSl *au (ako tu)
- sing. človek viď tu

- výraz lúza síce pripomína vSK (konkrétne tzv.sotácky dialekt) ľudźa, ide však skôr o starú výpožičku z MHG lōs (DE los) do CZ, odkiaľ sa súčasné znenie rozšírilo po dipht. a 2.uml.CZ (lůza)

keywords: ľudia, eu-monoph., já-osnova, podst.meno; lúza
zdroje: Holzer, Krajčovič, Lunt, Rejzek, wiktionary