Len tak väčšina dočasne život pociťuje, aj o tom som skeptický.) Ale je fascinujúce, ako sme schopní ísť ďalej a prehliadať to zlé. A my tu ešte žijeme v tej lepšej časti sveta- že to bude niečo univerzálne ľudské hovorí aj o tom, že tento pocit príliš neovplyvňuje distribúcia dobrého.
https://en.wikipedia.org/wiki/Pollyanna_principle

A tí menej šťastní, s krátkou, chorľavou, bezperspektívnou vyhliadkou života, s intenzitou prežívania zlého, so zníženým prahom citlivosti na bolesť, aj tí môžu byť optimisti z donútenia nastavenia ostatných.

Ako agnostik k tomu dodam, ze neviem, kde tito existencionalisti chodia na tu istotu, ze pred pocatim som sa nachadzal v stave ne-bytia, resp. kde chodia na akekolvek stanoviska ohladom mojej (ne)existencie a (ne)stavu pred mojim pocatim dostatocne silne a presvedcene na to, aby som na ich zaklade upravoval moje postoje k zivotu, aky prezivam a vnimam teraz.
Tym ale nechcem povedat, ze by som nesuhlasil s myslienkou o tom, ze splodenie cloveka je mozno najvacsia moc a zodpovednost, aku ludska bytost moze mat a ze je dost mozne, ze sa jedna o zodpovednost prekracujucu ludske schopnosti.

PS: Inak tato existencionalisticka bajka o "better not to be" je samozrejme pekny humus hlavne takto na zimu, o tom zadna. Radsej si ist zabehat, potom sprcha, potom joint a kiwi a tiramisu a sex!

ked si zdravy tak urcite

ॐ ∞ 卐

Keby tomu tak nebolo, svet by nemal dovod existovat.
Svet vsak existuje.