total descendants::1 total children::1 12 ❤️ |
V pripade dvojjazycnych rodicov sa vseobecne odporuca to, aby jeden rodic hovoril k dietatu jednym jazykom a druhy rodic druhym. Klucova je samozrejme najma Matka, a to najma v obdobi ked koji. Nie nadarmo existuje termin "matersky jazyk". Az po skonceni kojenia sa moze ocakavat ze zacne jazyk Matky ustupovat do uzadia, v pripade ze je vsak jazyk matky a jazyk obklopujuceho socialneho prostredia (jaslicky atd.) ten isty, tak sa da ocakavat ze produkcia reci otca (i.e. druhej reci) bude vzdy mierne zaostavat. V nasom pripade (matka=rodovo slovenka ale kulturne viac nemka, otec=slovak, zijeme od narodenia malickej v Nemecku) aplikacia podobneho principu vedie vo veku 2 rokov a 2 mesiacov k nasledovnemu stavu: Malicka hovori hlavne nemecky (kedze chodi aj do nemeckych jasliciek a Matka k nej a s nou hovori najma po nemecky), rozumie vsak aj vsetkym jednoduchsim prikazom a oznamom ktore jej davam v slovencine, niekedy dokonca uz aj podmienovacim vetam ("ked...tak"). Co sa tyka porozumenia (C-struktury) tak je jej slovencina cca 2-3 mesiace pozadu za nemcinou. Co sa tyka produkcie (P-struktury) jazyka (vyslovovania) tak vacsinu slov a viet (priemerna dlzka vety (MLU)=3-4) je nemeckych, su vsak aj slova ktore ma silno asociovane so mnou a tie vyslovuje takmer vzdy slovensky (napr. "tato", "lietadlo"). Caste su aj "crossovery" medzi formami oboch jazykov napr. opica+affe=api, oci+augen=ogi atd. V pripade ze rodicia postupuju metodicky a konzekventne, moze a je bilingualnost rodicov pre kognitivny vyvoj a rozvoj detskych neurolinguistickych struktur znacne vyhodna (to samozrejme len do tej miery dokym kulturne rozdiely medzi rodicmi nezapricinuju v rodine rozpory, ktore zas niekedy rozvoju mozu byt na obtiaz) D. P.S. davam Ti do pozornosti aj tuto knihu: https://kyberia.sk/id/7768827 , bilingualna situacia je tam spomenuta len okrajovo, je to vsak kazdopadne velmi pekne a ctive zasvatenie do vyvojovej psycholingvistiky |
| |||||||||||||||||||||||||