Ak by sme sa nechali inšpirova? postupom poznania vo fyzikálnych či technických oblastiach, kde bol pokrok prakticky vždy docielený aj vedomým zjednodušením problému na to nevyhnutné (napr. voľný pád telies bol najskôr vyriešený bez uvažovania odporu vzduchu, resp. práve vžité skúsenosti s padaním telies v atmosfére dlho bránili skutočnému pochopeniu tohto procesu). Takže ČO je to podstatné na vedomí? Resp. čo všetko možno vynecha??

Ja navrhujem: vynechajme všetko to, čo je na vedomí "jazykové", t.j. to, čo možno modelova? komplexným ale predsa len realizovateľným algoritmom, priradzujúcim určitým (jazykovým) vstupom určité výstupy. To sú vlastne Chalmersove "soft problems". Ďalej navrhujem, vynechajme aj problém slobodnej vôle, hoci ten nie je "soft". A sústreďme sa na to, podľa môjho názoru, podstatné: quálie. T.j. na fakt, že fenomenálne stavy vedomia ako napr. farby, tóny alebo iné pocity napr. pocit chladu, nemožno mapova? do symbolov jazyka, že sú "nejazykové".

Takto získaná definícia vedomia by mohla znie?: vedomie je tá čas? mysle, o ktorej nie je možné podáva? jazykové výpovede. Alebo: ak sme povedali o našej mysli všetko, čo sa len dalo, stále zostalo niečo nevypovedané, a toto niečo sa nazýva vedomie. Alebo ešte kratšie:

Vedomie = Myseľ - Jazyk

kde "-" je "mínus". Pričom do množiny "Jazyk" patria aj všetky ostatné výpovede o stavu mysle resp. jej hmotného nositeľa mozgu, izomorfné s jazykovou informáciou, teda napr. EEG alebo iné druhy skenovania mozgu a pod.

Ing. Eduard Burian: Ad: Ako definova? vedomie reakcia na článok z internetovej stránky www.scienceworld.cz