An old acquaintance
Boli casy, ked som tohto smrada maval rad. Sedeli sme si u mna doma, tretie brcko, radler, steffi in the mix. Nejaka nahravka z vystupenia alebo podcast. Uz si to nevybavujem tak dobre. Sedime si, davame si temy, smejeme sa, je nam fajn. Jeden druhemu dlzime po dvadsat eur, nevadi, na co tie peniaze potrebujeme?! Na dalsie brcko a radlery. Tak sa jeden z nas dvihne a deblokuje druhemu dlh, dalsimi pleskami a brown paper bag na lavicke aby pani Dolezalova nepicovala, ze otvorene pijeme na verejnosti. Nad nicim nepremyslas, jedneho kryje skola a otec, druhy ma zas pracu ktora ho este nenudi a ktora mu zarobi dost na to, aby nasu malu dlzobu nevesal na nos pri kazdom stretnuti. Dalo by sa povedat ze sme boli kamarati. Drugari, znas. Potom do toho vbehne nejaka zena a puto sa pretrhne. Je to prirodzeny chod veci. niekto okolo seba potrebuje opacne pohlavie viac ako to svoje. To sa nikomu neda vycitat. Ale ty si si tam isiel pre viac. Chcel si istotu, chcel si niekoho kto ti pofuka bolistku, niekoho komu sa mozes zdoverit, nie komu komu mozes verit a zverit mu cast seba. Mne to je na smiech. Aj Ace Rothstein to stavil raz na zleho kona. http://www.youtube.com/watch?v=ZvmGHb2zO-U Ubehne par rokov, succubus ta vyzmyka po dusevnej aj materialnej stranke, stvrty rozchod je definitivny. Tak sa obracias znovu na mna:
“Samko cau to som ja...”
“Cau...ako?”
“Nemam sa cim chvalit...”
“Pocul som”
“Klebety sa siria co? Nezbehneme niekedy na pivko? Radler a spek, ako za starych cias, co?”
“Nie”
A zlozim. Assholes no more!