One lesser a problem Zoja, one bigger a problem praca. Prvy den, casual wear, co sa urcite bude zhodovat s mimopiatkovym dress kodom, vonavka, vyklepane ruky a traslavy hlas. Privitanie novych clenov timu v zasadacke, okrem mna to dal aj ostblok cavenko, decent popirsovana holka, neskor zisitme ze ma kerku na pici ked nam ju najebana po praci ukaze a este jeden pakistanec. Hned mi napadlo ze si dam urobit trigovicu Kasmir je india. V ramci zlepsovania intrafiremnych vztahov. Typek je ale v klidku, sedime vedla seba a ked je prestavka, dam mu par otazok, ziadna hrana slusnost, navyse sa mi paci ich anglictina. Raz som sa pred nemocnicou na Kramaroch, bavil s indom, co mi povedal ze mimo Azie su k sebe jeden a druhy narod slusni a vedia vychadzat. Plus ten ich prizvuk. Od toho uz len srbska djevojcica, hmmm... Preskocme filologicke okienko. Pirserka vopred pozna vsetky odpovede, pri cecku a kaficku mi povie, ze na inom projekte robi jej sestra a ze chcela spravit dobry prvy dojem. Vraj mas nan sancu len raz. Vkusny pirs tak prekryje debilita, kedze vieme ze ludia skor vnimaju posledny dojem ako prvy. Ten prvy si niektori zafixuju, neviem ake percento si vie po case vybavit vase prve spolocne stretnutie, anyway, ja si prvy dojem nerobim. Zvycajne ma ani ludia nezaujimaju, ved pozrite, aj kamku aj pakiho som si nezapamatal ze ako sa volaju. Naucim sa casom. Teraz sa snazim skakat kamke do reci, ked sa snazi urobit dobry dojem ale ked pride na temu offshore tak je nejak ticho, asi to z trendu nevycitala alebo zabudla. Kedze my, kryptomilitanti studujeme velmi pozorne spravanie sa nasich neoliberalnych nepriatelov, dobre pozname ich kroky a dobre pozname ich postupy. Vstupujem do prednasky a dalsi psycholog/personalista ma odbije very good, asi vycitil ze to podstatne som este nestihol dopovedat, hned mi zobral slovo skratka... Cely den sa tu len tak povalujeme a prezgunavame sa z jedneho slajdu do druheho, z jednej powerpointovej prezentacie do druhej, nudu striedaju prestavky na zvarka a smradlavi mame neskore prichody, nieco ako skola. Co uz. Poobede predtym ako nas vyzenu domov s hlavami plnymi obav, do coho sme sa to nechali namocit, nas este prevedu pracoviskom, production area a podobne, semi open office, komp na stole, telefen a priestor na par sentimenti fotiek aby si vedel ze po praci ma zivot aj svetlu stranku. My co sa chceme s pracou stotoznovat si odfotime tajne svoj desktop a doma si ho zvacseny nalepime nad postel. To aby sme vedeli ze ked nas partneri, rodicia a deti poslu do pice, vzdy sa mame kam vratit kde sme este vacsi low life scum ako tam kde nas prave zostudili. Mne sa tato myslienka pozdava. Vam?