už som tu dvakrát začala písať o pôrode
bol to dlhý text ale po tom, ako sa agáta vždy počas jeho písania rozplakala alebo zamraučala
som to na nejakú dobu vzdala

myslím ale, že písať o pekných pôrodoch je dôležité
lebo mňa všetci strašili, Aké to je
a bolo to krásne.

naše dieťa ma dnes nástojčivo zobudilo z polospánku
ešte ma nikdy tak nezobudilo
žiaden plač, len mraučanie a dotýkanie sa ma tými malými nohami a rukami
donekonečna
po asi štvrť hodine snaženia som spánok vzdala
a s na pol milimetra otvorenými očami som zobrala agátu a išla som sa pozrieť, či ju netreba prebaliť
(pritom nakŕmená a prebalená bola celkom nedávno na jej pomery)

a tak som jej rozprávala o tom, ako budem mať dnes kruhy pod očami
a ona sa na mňa prvý raz naozaj usmiala. a potom ešte raz.

to je naozaj veľká vec
tí ktorí majú deti asi chápu a tí, čo ich nemajú a raz budú mať pochopia.

potom som išla dať pusu odchádzajúcemu igorovi
a usmiala sa na nás oboch

asi ma zobudila aby mi ukázala, čo sa naučila
lebo hneď potom mi zaspala na rukách.