hríb -a m.
1. jedlá huba s bielou dužinou a obyč. s hnedastým klobúkom, bot. Boletus: h. obyčajný dubák
2. hovor. jedlá huba vôbec: sušené h-y, chodiť na h-y
3. čo má podobu hríba: h. na štopkanie;
atómový h. mrak po atómovom výbuchu

huba1 -y húb ž.
1. dužnatý rastlinný útvar rastúci z vláknitého podhubia, obyč. s hlúbikom a klobúkom, bot. huby Fungi: muchotrávka je h.;
jedlé, jedovaté h-y, sušené h-y;
chodiť na h-y;
nábytok je napadnutý h-ou niektorým jej druhom spôsobujúcim plesnenie, hnilobu
2. pružná, pórovitá hmota zo schránok niekt. morských živočíchov použ. na umývanie ap.; syntetická napodobenina takej hmoty, špongia