Najhorsia je ta bezmocnost s pocitom vraždenia.
Naštastie som bol na pohotovosti (Kramáre) s malou len raz a aj to bolo relatívne banalita 39°C a bolesti brucha ktoré vlastne následne samé pominuli, ale od vtedy mám v hlave nezodpovedanú otázku ako sa tomu v budúcnosti vyhnúť ?
Jediné čo personál reálne zaujímalo bolo, či máme zaplatené nejaké 2Eurá. Piči tisíce eur ročné odvody dávam a toto je problém ?
Boli sme len tretí v poradí, takže UŽ o hodinu a pol sme sa dostali do ordinácie, kde doktorka bez obzretia sa aspoň letmím pohľadom na malú, príapdne otočenia sa k nám, kládla chrbtom asi päť minút otázky a ťukala ich do počítača, na ktoré sme mimochodom už všetky odpovedali predtým u sestričky.
WTF ?!