Najpr som bol rozhodnuty zacat pisat blog. O zivote a tak. Napriklad ten pribeh ked nas v nepale napadli pijavice alebo ako som v bangkoku vymienal bitcoiny alebo o giacomovej rodine zo sicilie alebo o sare z thesalonik u ktorej som tyzden byval a ktorej rodicia umreli na rakovinu a ktoru som liecil reiky a poprosila ma o dazd a bola tam aj kamoska sandra ktoru som spoznal akurat na rainbow v gramose v kastorii a tancovali sme na terase v dazdi ktori som privolal na jej ziadost. Uveril by si ?

Alebo ako som isiel zo Zdenkom ciganickom s moravy trajektom a on zacal hrat na tie indicke tabla co si kupil vo varanassi a co sme spolu ladili na goa. Zvuky tych perkusii uplne ladia s tym magicnom indie. Privadzaju ta do tranzu a zapadaju do tych chillumovych praskov jeden za druhym...

No Potom som zbadal ze to uz niekto nacal. Lenze text je prazdny. Iba prazdne vety a abstraktne slova. Nic konkretne. A vraj dobry zivot. Chcem tym nieco naznacit tak ticho zavri pusu odloz prsty z klavesnice a pocuvaj...

Moj zivot, je mojou cestou. Zistil som ze ked po nej kracam stretavam na nej vsetkych ostatnych. A vraj mnoho ciest. To je demagogia. Vsetci kracame po tej istej ceste.

Ani toto poznanie nerobi zo mna ani z teba nikoho lepsieho. Vsetci sme dobri vsetci mame v ramci kozmickeho naroku na existenciu ucel pre ktory sme boli stvoreni. Dolezite je rozoznat svoj vzor v spletenci vsetkych vzorov a vediet ho nasledovat. Tvoje sebaurcenie vramci spolocenstva je dolezite
pre tvoj buduci vyvoj tak ako bol a je dolezity pre ten moj.

Opatruj sa bratku a zi, nerozmyslaj moc. Sprav si psa vymysli si vsetko a potom zistis ze vsetko to co si vymyslel aj prave je pred tebou, vedla teba v tebe samotnom.

Zobudenie sa,
je radost ;-)