rozmyslala som nad tym vela vela od vcera..
prisla som na to, ze uz dlho som to nerobila, mam pocit, ako by som na to uz nemala kondicku alebo fantaziu alebo co, chyba mi tato cast mojho ja a pomaly sa zacinam bat, ze je prec definitivne, ze odisla s crazy studentskymi casmi, ked boli zajtrajsky este ruzove - skratka ta iskra vyhasla :/

nooo v podstate ide o to, ze je to herecky vykon.. sam seba vycepujes do 'treningoveho modu' a si pripraveny na vsetko, ides sa hrat ;) ja som rada zistovala, ako ludia reaguju, ked ich niecim sokujes.. hovorila som veci s absolutnou istotou a presvedcenim a hnala som momenty do extremov a cakala som, ci sa clovek chyti a pozenie to i on do extremov a vypadnu z neho slova, ktore by z neho za normalnych okolnosti nikdy nevypadli.. pacili sa mi reakcie, ked sa zrazu z cloveka vyklul uplne iny clovek, hodil sa do pozy, ktora mu nebola vlastna, len za to, ze zrazu sa mu radikalne zmenil obraz o mne, druhy extrem bol taky, ze ludia zacali utekat z debaty, evidentne sa zlakli toho, ze su veci inak.. bola som presvedcena, ze dokazem ludi presvedcit o comkolvek a nic z toho o com su tak skalopevne rozhodnuti, ze je pravda, tak byt v skutocnosti nemusi - moje ihrisko boli hodiny literatury, testovala som si, ze co vsetko dokazem nakecat pri rozbore literarnych ukazok, raz som sa so spoluziakmi stavili, ze dokazem nakecat ucitelke uplnu blbost, ze nech si povedia nejaku absurditu, ze ja si to obhajim - nepamatam si, co to bolo, ale viem, ze to bol taky herecky vykon, so slzami na krajicku, ze ucitelka sa zlakla, ze ci sa nieco deje a po hodine si ma odstavila a posielala ma za psychologickou (samozrejme dostala som jednotku) - priatelom to nerobim, kedysi hej, ale uz nie..

//edit: jaj ad robit to humanne - ak to bol sukromny rozhovor, zvacsa som to nakoniec dohnala do momentu, ze som ich zneistila o tom, kde je vlastne pravda.. viac menej vedeli ze som si robila srandu, ale neboli si tym velmi isti, vies taky ten otvoreny koniec filmu, ze vlastne ani nevies co to bolo//

paci sa mi ludi vytacat do nepricetnosti, len to je problem, ze obcas to ma hlupe dohry ;) moj otec a moja sestra su na toto idealni adepti, moju sestru som raz vytocila tak, ze mi dala pastovku do oka a este predtym mi skocila po krku pred nasou mamou - vtip bol v tom, ze som sa snazila dokazat rodicom, ze sa nedokaze ovladat a ze by s tym mali nieco robit, pokial sa da.. problem bol vsak v tom, ze som sa preratala a moji rodicia, resp. mama to zhodnotila tak, ze ja som provokovala a tak som si to odskakala a ze vsetko je v poriadku ;)