"Tyto zapisky jsou pokusem prekonat tuto velkou nemoc doby nikoli obchazenim a prikraslovanim, nybrz tim, ze nemoc sama je ucinena predmetem liceni. Znamenaji doslova cestu peklem, hned uzkostnou, hned zas odvaznou cestu chaosem ztemneleho dusevniho sveta uskutecnovanou s vuli prodrat se tim peklem, nastavit chaosu celo a protrpet vsechno zlo az do konce."

vcera som si uvedomil, ze rozdiel medzi borderlinom a normalnym clovekom je v tom, ze borderlina stve vsetka nekonzistencia.. pretoze si vsetko berie osobne ako otazku zivota a smrti, vsetko deli na dobre a zle, tak totiz najlahsie najde co je spravne a co nie.. normalnym ludom je jedno ze su nekonzistentni, a ja sa sustavne ocitam v strede medzi dvoma frontami, viem ze ani jedna strana nema pravdu, a mojou ulohou je celit utokom z oboch nazorovych stran, a hladat v nich spolocnu konzistentnu pravdu..

dnes som si uvedomil, ze nedokazem najst v nazoroch chybu bez toho, aby som ich prijal za svoje.. ked ich prijmem, tak po case mi zrazu dojde, ze kde je chyba.. a krasne ma to vzdy skopne dole, ze zase som obhajoval nejaky nezmysel, toto vlastne zazivam stale dokola.. a vlastne ani neviem ako sa to da inak.. ako inak overim nejaky poznatok nez tym, ze nim zacnem zit, ze ho skusim zakomponovat do svojho sveta?

inak ja mozno proste nemozem byt stastny, to som len ked chcem niekomu zlepsit naladu, ale ja sa proste neviem vyhrabat z tejto svojej psychiky, neviem inak fungovat, len nekonecne vnimat svet, snazit sa chapat svet, vzdy som to robil, a nevidim ani len zablesk toho ze by som niekedy fungoval inak, je to taky vnutorny pokoj, odosobnenie sa od sveta, brat svet taky aky je, len ho vnimat, prezit naplno kazdy pocit, preskumat ho, a zase dokola.. to je taky moj najlepsi najprijemnejsi stav, kedy mam pocit ze zijem naplno svoje ja.. mozno obcas sa stratit vo svete a v ludoch, nacerpat inspiraciu a pohlady, spoznat cudzie svety, a potom naspat do seba, upratovat poznatky