tuto podla mna funguje model, ze proste samozrejme davam a co sa tyka prijimania, tak to je mimo tvoju reziu.

pomer davania / prijimania nemoze byt technicky nikdy uplne rovnaky (lebo thanks universe!) a shit happens. to je ako to zname prirovnanie so zivotom:

“Expecting the world to treat you fairly because you are a good person is a little like expecting a bull not to attack you because you are a vegetarian.”

ked nieco neprijimame v takej miere, ako by sme chceli, tak whatever.. aj tak mozes stale davat.

ak to ale nutne chces nejak vyrovnat, tak pripadne mozes pustit k vode ludi, co ti nikdy nic nedali a sustredis sa na nieco ine. ale to uz imho hra dost ego a problem to v jadre neodstrani, skor by som povedal, ze ten komplex umocnuje. ja by som to osobne neriesil, akceptovanie situacie a schopnost hrat k spokojnosti s kartami ktore mas je fajn.

paci sa mi point o samozrejmosti voci pozitivnym veciam. urcite stoji zato venovat pozornost niecomu, v com je clovek dobry a zrejme specialne pri detoch si to vsimat, povzbudit, ochranit..

My sme fungovali/ fungujeme doma podobne :)