stale neviem najst pocitovy stred

posledne dni som bol taky skor smutny, a vyhovovalo mi to, ze aspon nelipnem na druhych ludoch, drzim si odstup, riesim si svoje vnutro, nerobim si ocakavania, a som chcel ze uz v tom chcem zostat, ved som v tom stave velmi pokojny a citim sa ze mam kontrolu nad sebou, rozvazny

teraz zase som hyperaktivny, a aj tu vidim dovody preco to je dobre, ide zo mna viac energie, sice prehanam a lietam v oblakoch obcas a riesim strasne vela veci a mozno az plytvam energiou na hluposti, no zaroven je to taky experimentalny stav, nadseny, kreativny, nemusim nic robit a automaticky mam chut na vsetko mozne, som prepnuty na automatiku a myslienky prichadzaju same, interakcia s ludmi sa robi sama od seba, sa len tak pozorujem ze co vsetko zo mna ide same od seba, nemusim nic robit :)

ono oba stavy su vlastne istym sposobom automatika, mozno to je o vnutornom pokoji ta automatika
ale fakt neviem zistit ktory je lepsi

mozno maju oba svoj zmysel, ktory este nevidim, a len sa citim neisto ze nemam silne zazemie v jednom stave, ale vlastne ma ani nenapadaju ziadne negativa mimo tej nestability, mozno sa naucim ze ista davka nestability je prirodzena, a ked to pochopim, tak si budem vediet viac uzivat nestabilitu a kolisavost sveta, a najma nalad ludi